Spisovná slovenčina patrí medzi tie jazyky, ktoré pri rozvíjaní slovnej zásoby využívajú nielen domáce zdroje, ale v prípade potreby si vypomáhajú aj slovami prevzatými z iných jazykov. Slovenčina teda v nijakom prípade nepatrí medzi puristické jazyky, ktoré sa za každú cenu bránia prevzatým slovám, ako jej to niekedy pripisujú niektorí znalci slovenčiny. Môžeme sa o tom presvedčiť pri listovaní v našich výkladových i rozličných terminologických slovníkoch, technických normách, pri sledovaní reči našich odborníkov z rôznych vedných odborov, pri čítaní vedeckej aj popularizačnej literatúry.
Pravda, to neznačí, že pri preberaní slov možno postupovať nekriticky, preberať všetko, čo počujeme alebo čítame v inojazyčných rečových prejavoch. Preberať je vhodné iba to, čo naozaj nevyhnutne potrebujeme, napríklad slová alebo termíny pomenúvajúce veci alebo javy, ktoré sme dosiaľ nepoznali, ktoré sú pre nás nové, na ktorých pomenovanie zatiaľ v slovenčine nemáme vhodný výraz. Aj to však iba vtedy, keby pomenovanie domácimi prostriedkami bolo veľmi zložité, keby sme napríklad namiesto jednoslovného prevzatého výrazu museli utvoriť domáce pomenovanie skladajúce sa z väčšieho počtu slov. Vtedy je naozaj výhodné prevziať cudzí jednoslovný lexikálny prostriedok, od ktorého potom môžeme utvoriť aj odvodené slová.
Pri preberaní väčšiny slov z iných jazykov nastáva aj zdomácňovanie takýchto výrazov. Zdomácňovanie nie je jednorazový akt, ale kratší alebo dlhší proces v závislosti od formy preberaného slova a od častosti jeho používania v rečovej praxi. Prevzaté slovo sa v slovenčine najprv používa v tej podobe, v akej ho poznáme z pôvodného jazyka. Pritom sa podľa zakončenia vo výslovnosti začleňuje do nášho tvaroslovného systému, t. j. napríklad názvy vecí a javov sa podľa možnosti hneď zaraďujú do príslušného rodu a k príslušnému skloňovaciemu vzoru. Pri preberaní cudzích slov často vznikajú problémy s pravopisnou a výslovnostnou stránkou slova. Pravopisný a výslovnostný systém pôvodného jazyka sa totiž zvyčajne výrazne odlišuje od nášho systému. Tento rozpor sa zväčša rieši tak, že sa zachováva výslovnosť celého prevzatého slova alebo jeho väčšej časti podľa stavu v pôvodnom jazyku a jeho grafická podoba sa prispôsobuje nášmu pravopisnému systému. Ak je slovo nezvyčajne zakončené, prispôsobuje sa aj z tejto stránky, aby sa mohlo začleniť do nášho skloňovacieho systému. Na ilustráciu môžeme uviesť niekoľko slov prevzatých z angličtiny. Napríklad víkend (angl. weekend), kros (angl. cross), tréning (angl. training), džokej (angl. jockey, vysl. džoki). V písomných prejavoch zvyčajne istý čas fungujú vedľa seba obidve pravopisné podoby, pôvodná aj zdomácnená, napr. clearing – klíring, image – imidž, dealer – díler. Až postupne nadobúda prevahu zdomácnená podoba. Tento proces zdomácňovania sa odzrkadľuje aj v našich slovníkoch, a to tak, že sa zachytávajú obidve pravopisné podoby prevzatého slova. Proces zdomácňovania prevzatých slov prebieha nielen v slovenčine, ale aj v iných jazykoch. Môžeme sa o tom presvedčiť pri porovnávaní jednotlivých slov v rozličných jazykoch.
Ako sme uviedli, pri preberaní slov z iných jazykov treba postupovať kriticky, t. j. preberať iba to, čo nevyhnutne potrebujeme. Nemôžeme preberať všetko, s čím sa stretneme v iných jazykoch, lebo potom by už slovenčina nebola slovenčinou.
Príspevok bol uverejnený v prvom čísle časopisu Quark, ktoré vyšlo 1. septembra 1995, pripravil ho Dr. Matej Považaj z Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV, v. v. i.
