Je veda odpoveď na všetko?

Nadácia ESET vyhlásila v septembri 2021 v rámci aktivít ocenenia výnimočných vedcov ESET Science Award esejistickú súťaž s názvom Je veda riešením všetkých výziev ľudstva? Víťaznú esej Romana Buriča, ktorej preklad vám ponúkame, vybral predseda medzinárodnej komisie ESET Science Award a laureát Nobelovej ceny za fyziku Kip Thorne.

Roman Burič sa ako víťaz súťaže stretol s Kipom Thornom osobne na slávnostnom vyhlásení laureátov ESET Science Award 2021, foto ESET Science Award/Linda Kisková Bohušová.

Je teda veda riešením na všetky výzvy ľudstva? Do akého výskumu by mali vlády investovať finančné prostriedky a prečo? Nuž, ide o tri odlišné otázky. Ak si na prvú odpovieme nie, odpovedať na druhú a tretiu by nemalo zmysel. Poďme teda od začiatku.

Prvá otázka nie je vôbec jednoduchá. Od každého výskumníka by sa žiadala odpoveď: Samozrejme, veda je odpoveď na všetky výzvy, ktorým bude ľudstvo kedy čeliť. Takto však veda nefunguje.

Ak chceme byť striktne vedeckí, mali by sme si toto tvrdenie overiť. Preložené do jazyka moderných spoločenských vied, túto myšlienku by sme mali testovať, spochybňovať ju do najväčšej možnej miery, aby sme videli, či nakoniec aj tak prežije. Ale aj keď zlyhá, ak sa nepreukáže ako pravdivá, aké sú alternatívy? Máme sa radšej spoliehať na ideológie? Impulzy? Intuíciu?

Ak vezmeme do úvahy to, že nás veda doposiaľ udržala v zdraví a nažive, myslím si, že je vcelku dobrý nápad jej dať šancu. Čiže mojou odpoveďou na otázku, či je veda odpoveďou na všetko – nemôžeme si byť stopercentne istí. Napriek tomu by sme mali konať tak, ako by to bola pravda. V opačnom prípade budeme vsádzať na náhodu.

Do akého výskumu by teda mali vlády investovať finančné prostriedky? V psychológii je veľmi známou teóriou Maslowova pyramída potrieb. Je za ňou jednoduchá myšlienka – existujú nižšie potreby (napríklad fyziologické potreby) a vyššie potreby (napríklad potreba uznania či sebaaktualizácie). Podľa Maslowa je najprv potrebné uspokojiť základné potreby, bez ktorých nie je možné uspokojiť tiež vyššie.

Čo je teda základnou potrebou ľudstva? Prežiť? Ak je to tak, investovať by sa malo do výskumu, ktorý zníži počet zbytočných úmrtí a ľudského utrpenia. Veda by sa tak mala sústrediť napríklad na vývoj technológií, ktoré zabránia hladomorom či úmrtiam v rozvojových krajinách zapríčinených rôznymi infekciami.

Každá teória má svojich kritikov. Za hlavný nedostatok pyramídy potrieb sa pokladá to, že ľudia v skutočnosti môžu pracovať na uspokojení viacerých potrieb naraz. Aj keď sme hladní a unavení, môžeme sa pokúšať nadobudnúť pocit bezpečia (jedna z potrieb nad tými fyziologickými). Pre spoločnosť to platí tiež. Nemôžeme sa sústrediť iba na prežitie, ale tiež na inovácie a pokrok. Len tak môžeme nájsť odpovede na najdôležitejšie otázky, ktoré pred nami stoja.

Je tu však háčik. Týmto výzvam nemôžeme čeliť, pokiaľ nebudeme vedieť fungovať ako spoločnosť. A to môžeme docieliť jedine tak, že budeme investovať do výskumu spoločenských vied a snažiť sa pochopiť ľudské myslenie a správanie. Pokiaľ sa budú ľudia správať iracionálne, nebudú dôverovať vedcom a namiesto toho budú veriť konšpiračným teóriám a voliť populistov sľubujúcich modré z neba, spoločnosť nič nevyrieši a nepohne sa vpred.

Aj v súčasnosti môžeme vidieť, že ľudia sú ochotní riskovať zdravie seba a svojich blízkych tým, že odmietajú očkovanie. Niektorí radšej veria tomu, že mocní ľudia v pozadí ťahajú za nitky a snažia sa im do tela vstreknúť mikročip, ako by mali počúvať expertov, ktorí celý svoj život zasvätili pomoci ostatným a hľadaniu pravdy (a to za veľmi málo peňazí).

Preto som presvedčený, že je potrebné investovať viac zdrojov do výskumu spoločenských vied. Potrebujeme porozumieť tomu, čo riadi ľudské správanie, čo ovplyvňuje naše rozhodovanie a prečo často konáme iracionálne. Akékoľvek časy sú pred nami, akékoľvek výzvy na nás čakajú, vždy im budeme musieť čeliť ako ľudia a ako jedna spoločnosť.

Roman Burič momentálne pôsobí ako doktorand Ústavu experimentálnej psychológie Centra spoločenských a psychologických vied SAV v Bratislave. Vo svojom výskume sa venuje racionalite a tomu, prečo robia ľudia vo svojich úsudkoch a rozhodnutiach systematické chyby. Zaujíma sa o individuálne prediktory týchto chýb, rovnako ako o ich súvislosť s vierou v rôzne nepodložené a pseudovedecké tvrdenia.


Súťažná otázka

Ak nám do 31. januára 2022 pošlete správnu odpoveď na otázku:

Čím sa vo svojej práci zaoberá profesor Kip Thorne?

zaradíme vás do žrebovania o knihu Juraja Tekela: Fyzika v slepých uličkách z Vydavateľstva Matice slovenskej, s. r. o. Svoje odpovede posielajte na adresu redakcie: odpovednik@quark.sk alebo Quark, Staré grunty 52, 842 44 Bratislava 4.

Komentáre