Globálne otepľovanie, teda zvyšovanie priemernej teploty na Zemi v posledných desaťročiach, je fakt podložený meraniami, o ktorom už nikto nepochybuje. V otázke jeho príčin však taká zhoda nie je.
V podstate proti sebe stoja dve skupiny. Jedna zastáva názor, že na otepľovaní sa prevažnou mierou podieľa človek svojou činnosťou (antropogénny vplyv), druhá jeho vplyv minimalizuje a väčší význam pripisuje prírodným javom, ako sú slnečná aktivita, kozmické žiarenie či vulkanická činnosť.
Tento príspevok zjednodušene vysvetľuje vzťah medzi slnečnou aktivitou a zmenami teploty na Zemi v krátkodobom aj dlhodobom horizonte a hľadá odpoveď na otázku, či práve Slnko môže byť hlavnou príčinou súčasného otepľovania.
Cykly slnečnej aktivity
Na Slnku sa striedajú pokojné obdobia s obdobiami zvýšenej aktivity. Tieto zmeny prebiehajú v približne 11-ročných cykloch, ale známe sú aj dlhodobejšie zmeny v rozsahu stoviek až státisícov rokov. Najdlhším objektívnym, čiže priamym meraním slnečnej aktivity (približne 400 rokov) je pozorovanie počtu slnečných škvŕn vyjadrené relatívnym číslom slnečných škvŕn (R). Relatívne číslo slnečných škvŕn vyjadruje vzťah medzi počtom slnečných škvŕn a počtom ich skupín na slnečnom disku v danom čase. Otázkou je, či cyklické zmeny v počte slnečných škvŕn znamenajú aj zmenu množstva energie prichádzajúcej zo Slnka. Odpoveď je áno – medzi pozorovaným počtom slnečných škvŕn a zmeranou slnečnou konštantou existuje priama závislosť, potvrdená meraniami z rokov 1975 až 2015.
Tento poznatok je zásadný. Umožňuje totiž spätne odhadovať zmeny slnečnej aktivity a priradiť im zodpovedajúce zmeny energie dopadajúcej na Zem. Vďaka tomu vieme rekonštruovať zmeny teploty spôsobené výlučne slnečnou činnosťou, a to aj v období pred industriálnou érou.
Energia zo Slnka
Slnečná konštanta je tok slnečnej energie prechádzajúci plochou 1 m2 kolmou na smer lúčov za 1 sekundu v strednej vzdialenosti Zeme od Slnka a jej priemerná hodnota je 1 361 W/m2.
Po započítaní sféricity a rotácie Zeme, ako aj toho, že asi 30 % dopadajúcej energie sa od oblakov, aerosólov, atmosféry a povrchu Zeme odráža späť, približne 20 % sa absorbuje atmosférou a povrch je ožarovaný iba cez deň, vychádza, že zemský povrch absorbuje približne 170 W/m2.
V skutočnosti nejde o konštantu, jej hodnota kolíše v rámci 11-ročných cyklov približne o 1 W/m2, pričom za posledných 400 rokov bol rozdiel medzi minimom a maximom asi 3,3 až 4,5 W/m2. Na každý 1 W/m2 pripadá zmena teploty o 0,1 až 0,15 °C.
Celý článok nájdete v časopise Quark 6/2026.
Vďaka predplatnému si ho však môžete dočítať už teraz a získať aj prístup k exkluzívnemu obsahu!
Máte predplatné?
Prihlásiť saPôvodný text vyšiel v online brožúre s názvom Zmena klímy I., ktorá je voľne prístupná na stránke Otvorenej akadémie SAV: otvorenaakademia.sav.sk.
