Jubilant rozhlas

Keď zapíname rádioprijímač, neuvedomujeme si, čo všetko predchádzalo tomu, aby sme sa mohli takmer okamžite dozvedieť, čo sa deje ďaleko od nás. Deväťdesiate výročie vysielania rozhlasu na Slovensku je príležitosťou na to, aby sme si pripomenuli najvýznamnejšie míľniky vývoja rozhlasu. 

Pre rozvoj ľudstva má nesmierny význam získavanie a šírenie informácií. S tým súvisí aj snaha o ich čo najrýchlejší prenos na veľké vzdialenosti.

Aj bez elektriny

Najstarším, ale najpomalším spôsobom bol prenos informácií osobným podaním alebo aj na materiálnych nosičoch (poslíčkovia, potulní mnísi, vojaci, pošta…). V snahe odovzdávať informácie rýchlejšie ako pohybom ich nositeľov vznikali ďalšie riešenia.

Už starovekí Peržania budovali dlhé trasy a na vyvýšených miestach týchto trás boli vyvolávači, ktorí prijaté informácie silným hlasom odovzdávali ďalej. Podobný systém používali aj Babylončania a Rimania. Väčšiu vzdialenosť medzi jednotlivými prenosovými stanicami bolo možné dosiahnuť vďaka špeciálnym hlásnym trúbam.

Najstaršie optické systémy využívali oheň, dym a vlajky. Už v roku 490 pred n. l. mal perzský kráľ Darios signalizačný systém využívajúci vlajky, pomocou ktorého dostával informácie o tom, čo sa dialo v jeho ríši.

Claude Chappe v roku 1790 postavil v Paríži svoj prvý, dalo by sa povedať mechanicko-optický telegraf. Na vyvýšené miesto vertikálne umiestnil veľký kruh, ktorý mal po obvode písmená. V strede kruhu bola otočne upevnená veľká ručička, ktorá postupne ukazovala na písmená, z ktorých bola správa zložená. Claudov brat vymyslel slovo telegraf spojením gréckych slov téle (ďaleko) a grafó (píšem).

S elektrinou

Elektrostatický telegraf
Elektrostatický telegraf

Prvý elektrický telegraf navrhol Louis Lesage už v roku 1774, pričom využil elektrostatický princíp. Do vysielacej stanice privádzal treciu elektrinu a vedením náboj prenášal do prijímacej stanice, kde sa identifikovali jednotlivé znaky.

Američan Samuel Finley Breese Morse, profesor maliarstva, experimentoval s  telegrafným zariadením vlastnej konštrukcie, využívajúcim  prenos signálov po drôte.   V roku 1843 vytvoril kódovací systém, pomocou ktorého bolo možné písmená, číslice, prípadne iné dohodnuté znaky vysielať pomocou kratších a dlhších signálov (bodky a čiarky). V roku 1851 telegraf, ktorým sa preháňali bodky a čiarky, už spájal Francúzsko a Anglicko. Svetová telegrafná spoločnosť prijala v roku 1865 medzinárodnú Morseovu abecedu.

Bez drôtov

Profesor matematiky a fyziky na Námornej škole v Kronštadte Alexander Stepanovič Popov využil zapojenia už známych súčiastok (batéria, koherer – detektor elektromagnetických vĺn, relé, elektrický zvonček…). Zostrojil a 7. mája 1895 odskúšal prijímač elektromagnetického vlnenia z bleskov na vzdialenosť aj niekoľko desiatok kilometrov. Bol to vlastne hlásič búrok. O necelý rok (21. marca 1896) predviedol prvé bezdrôtové telegrafické spojenie z budovy chemického ústavu do prednáškovej siene fyzikálneho kabinetu. Ako vysielač slúžilo elektrické iskrište ovládané telegrafným kľúčom, čo bolo vlastne drobnou napodobeninou búrok.

Guglielmo Marconi už ako 21-ročný študent robil pokusy v rodnom dome pri Bologni. Keď sa nedokázal presadiť v Taliansku, odišiel do Londýna. Tam 2. júna 1896 podal prihlášku na udelenie patentu na Zdokonalený prenos elektrických impulzov a príslušné prístroje. V roku 1897 sa vrátil do Talianska, kde dosahoval spojenia na vzdialenosti asi 20 km.

Každý deň vidím ľudstvo čoraz bližšie k víťazstvu v boji s časom a priestorom.

Gugliemo Marconi

O dva roky neskôr prispel k záchrane potápajúcej sa lode East Goodwin vysielaním signálu SOS. Dňa 27. marca 1899 sa mu podarilo spojenie medzi Anglickom a Francúzskom cez Lamanšský prieplav. Dňa 12. decembra 1901 to už bolo spojenie na vzdialenosť 3 680 km (vysielač bol v Anglicku a prijímač v Kanade).

Pokračovanie článku si môžete prečítať v časopise Quark 10/2016.

Časopis Quark si môžete objednať tu alebo na adrese: predplatne@quark.sk

Ing. Štefan Holakovský

Patentová a známková kancelária GENiUM®

 

Komentáre