Keď lístie dlho nepadá, tuhá zima sa prikráda. Aj takto zneli múdrosti našich predkov, ktorí si pravidelné zmeny v prírode pozorne všímali. V súčasnosti tomu hovoríme fenológia – veda, ktorá skúma opakujúce sa prírodné javy, nám vie o zmene klímy veľa napovedať.
Fenológia skúma pučanie kvetov, rast listov stromov, migráciu vtákov a iných zvierat, výskyt hmyzu či neresenie rýb. Fázy životného cyklu rastlín a zvierat reagujú na zmeny životného prostredia, sezónne výkyvy teploty a zrážok spôsobené počasím a klímou. Každá fenofáza je meradlom životného prostredia z pohľadu príslušného organizmu. Načasovanie biologických javov je teda ideálnym ukazovateľom miestnych a globálnych zmien počasia a klímy v biosfére Zeme.
Najstaršia vedná disciplína
Fenológia je pravdepodobne najstaršou vednou disciplínou. Najdlhšie fenologické záznamy na svete pochádzajú z Japonska, kde sa už viac ako 1 200 rokov zaznamenáva dátum kvitnutia čerešní – sakúr. Tieto údaje ukazujú, že čerešne začínajú kvitnúť čoraz skôr. Na načasovanie fenologických javov vplývajú hlavne teplota vzduchu, množstvo zrážok, dĺžka dňa a ďalšie podmienky prostredia. Keď sa menia, mení sa aj to, kedy stromy na jar pučia a kvitnú a na jeseň zasa menia farbu a zhadzujú lístie.
Tieto zmeny môžu na prvý pohľad pôsobiť nenápadne, no ak ich sledujeme pravidelne, dokážeme si všimnúť zaujímavé vzorce a rozdiely. Práve na toto sa zameriava program GLOBE, ktorý na Slovensku realizuje Inštitút aplikovanej ekológie Daphne a prepája vzdelávanie prírodovedných predmetov so skutočným výskumom. Zapojené školy môžu pomocou jednotných, no pomerne jednoduchých metodík zaznamenávať pozorovania, deliť sa o ne s inými školami a prispievať do globálnej vedeckej databázy.
Žiaci sledujú stromy
Na jar sa žiaci venujú tzv. green-up pozorovaniu, pri ktorom sledujú, ako sa rastliny prebúdzajú zo zimného spánku. Vyberú si konkrétny strom, napríklad brezu či javor, označia štyri púčiky a následne dvakrát do týždňa sledujú, kedy sa objaví zelený koniec listu, ako rýchlo rastie a kedy sa rast zastaví. Tieto pozorovania zaznamenávajú do špeciálnych hárkov alebo do aplikácií ako GLOBE Observer či GrowApp, ktorá dokonca umožňuje vytvárať časozberné videá. Na konci pozorovania môžu žiaci vytvoriť grafy, porovnať svoje údaje s inými školami a pripraviť prezentácie, ktoré im pomôžu lepšie porozumieť zákonitostiam prírody.
V jeseni nastupuje tzv. green-down fáza. Žiaci pozorujú, ako sa mení farba listov, kedy začnú opadávať a kedy strom celkom zhodí lístie. Green-down označuje jesennú fázu vegetačného cyklu, počas ktorej listnaté stromy menia farbu a postupne zhadzujú lístie. Táto fáza je dôležitým ukazovateľom zmien v dĺžke vegetačného obdobia. Žiaci si vyberú jeden konkrétny listnatý strom v okolí školy (napr. javor, dub, breza). Na jednej vetve, ktorá je ideálne orientovaná na juh alebo juhovýchod (pre osvetlenie), si vyberú štyri listy, ktoré budú sledovať počas celej jesene. Potom aj dvakrát týždenne navštevujú vybraný strom a sledujú vizuálny stav listov.
Zaznamenávajú percento sfarbenia každého listu, teda aká časť listu je ešte zelená a aká už je sfarbená (žltá, hnedá, červená podľa fenologickej škály), zapisujú, koľko z pozorovaných listov opadlo a tiež výnimočné situácie (napr. poškodenie vetrom). Všetky údaje sa zapisujú do pozorovacieho hárku GLOBE – Green-down Data Sheet. Údaje sa môžu nahrávať cez webové rozhranie na globe.gov alebo pomocou aplikácie GLOBE Observer, ktorá umožňuje zaznamenávať pozorovania priamo v teréne.
Celý článok nájdete v časopise Quark 10/2025.
Vďaka predplatnému si ho však môžete dočítať už teraz a získať aj prístup k exkluzívnemu obsahu!
Máte predplatné?
Prihlásiť saInštitút aplikovanej ekológie Daphne
Foto archív Daphne – IAE
