Počuli ste už o kardiorenálnom syndróme? Hovoríme o ňom v prípade, že dochádza k vzájomnému patologickému ovplyvňovaniu srdca a obličiek. Poškodenie jedného z týchto orgánov vedie k zhoršeniu funkcie druhého orgánu, čím vzniká začarovaný kruh ich progresívneho zlyhávania.
Kardiovaskulárne ochorenia patria celosvetovo k jedným z najčastejších príčin úmrtí. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie v ich dôsledku ročne zomrie takmer 20 miliónov ľudí. Závažným civilizačným ochorením s celosvetovo stúpajúcou prevalenciou je tiež chronické ochorenie obličiek. Ide o stav, pri ktorom sú obličky neschopné dostatočne filtrovať odpadové látky a udržiavať rovnováhu tekutín a elektrolytov v organizme. Prejavuje sa okrem iného proteinúriou, teda prítomnosťou proteínov v moči.
Nebezpečný problém
Kardiorenálny syndróm predstavuje závažný klinický problém spojený so zhoršenou prognózou a väčšou úmrtnosťou pacientov. Práve preto sú včasná diagnostika a pochopenie vzájomných mechanizmov nevyhnutné pre jeho lepší manažment.
Z patofyziologického hľadiska ide o dôsledok hemodynamických, neurohumorálnych, metabolických a zápalových mechanizmov. Kľúčová je predovšetkým aktivácia sympatikového nervového systému, ako aj aktivácia systému renín-angiotenzín-aldosterón (RAAS). U pacientov dochádza k zvýšeniu srdcovej frekvencie aj k zadržiavaniu vody a sodíka, čo vedie k preťaženiu srdca a zníženiu prietoku krvi obličkami. Angiotenzín II okrem iného stimuluje patologickú remodeláciu obličiek aj myokardu, ktorá významne prispieva k strate ich funkcie a zlyhávaniu.
Nie je syndróm ako syndróm
V niektorých prípadoch sa syndróm označuje ako kardiorenálny, ak prvotná dysfunkcia srdca viedla k dysfunkcii obličiek, a renokardiálny v opačnom prípade. Okrem toho sa delí zvyčajne do piatich kategórií podľa toho, či je prítomné akútne alebo chronické zlyhávanie týchto orgánov:
Typ 1: akútne zlyhávanie srdca vedie k rýchlemu zhoršeniu funkcie obličiek
Typ 2: chronické zlyhávanie srdca vedie k postupnému zhoršeniu funkcie obličiek
Typ 3: akútne poškodenie obličiek vedie k akútnemu zlyhávaniu srdca
Typ 4: chronické poškodenie obličiek vedie k chronickej dysfunkcii srdca
Typ 5: systémový, súčasná kombinácia srdcového zlyhávania a chronického ochorenia obličiek
Bude riešením renálna denervácia?
Liečba kardiorenálneho syndrómu v súčasnosti vyžaduje multidisciplinárny prístup. Pacienti musia užívať kombináciu liekov na zvýšenie vylučovania tekutín (tzv. diuretiká), zlepšenie srdcovej funkcie a kontrolu krvného tlaku a v závažných prípadoch môže byť potrebná aj dialýza ako renálna substitučná terapia.
Keďže hyperaktivita sympatikového nervového systému je jedným z hlavných mechanizmov zapojených do patofyziológie kardiorenálneho syndrómu, je spojená so zníženým prietokom krvi obličkami, ich hypoxiou a následnou aktiváciou systému renín-angiotenzín-aldosterón (RAAS). Výsledkom toho je zadržiavanie vody a sodíka v organizme a preťaženie srdca. Bilaterálna renálna denervácia by preto mohla byť vhodným terapeutickým postupom napríklad pre manažment pacientov, ktorí nereagujú na medikamentóznu liečbu.
Sľubná liečebná metóda
Renálna denervácia už bola zaradená do pokynov Európskej kardiologickej spoločnosti ako jedna z možností liečby rezistentnej hypertenzie. Pri tejto relatívne málo invazívnej metóde, ktorá sa vykonáva s použitím katétrov, sa prerušia nervové dráhy vedúce do obličiek, čím sa zníži ich nadmerná aktivita významne prispievajúca k vysokému krvnému tlaku.
Napriek sľubnému potenciálu, ktorý táto procedúra prináša, treba mať na pamäti, že nemusí ísť o trvalé riešenie. Po určitom čase totiž môže dochádzať k obnoveniu nervových vláken, teda k reinervácii. Zatiaľ je málo dostupných informácií o opätovnom raste obličkových sympatikových nervov u ľudí, no bol pozorovaný vo viacerých štúdiách pri hlodavcoch. Preto je potrebné túto, ako aj možné iné liečebné metódy ďalej skúmať a prispieť tak k zníženiu úmrtnosti a zvýšeniu kvality života pacientov s týmto závažným ochorením.
Autorka článku a ilustrácie: RNDr. Adriana Martišková
Ústav pre výskum srdca
Centrum experimentálnej medicíny SAV, v. v. i.
Článok vznikol v spolupráci s platformou Mladí vedci SAV.
Viac takýchto článkov a exkluzívneho obsahu môžete získať vďaka predplatnému.
Máte predplatné?
Prihlásiť sa