Kľúč k cínu?

Cínové ingoty zo stroskotanej lode v bronzovej dobe pri izraelskom pobreží (a); tri z 30 cínových ingotov z izraelskej Haify (b), foto Ehud Galili

Pôvod cínu používaného v bronzovej dobe je už dlho jednou z najväčších záhad v archeologickom výskume. Vedci z Heidelberskej univerzity a Archeometrického centra Curta Engelhorna v Mannheime skúmaním cínových artefaktov z druhého tisícročia pred n. l. na archeologických náleziskách v Izraeli, Turecku a Grécku vyriešili časť hádanky. Dokázali, že tento cín vo forme ingotov nepochádza zo Strednej Ázie, ako sa pôvodne predpokladalo, ale z depozitov cínu v Európe.
Vedecké výsledky sú založené na analýze izotopových pomerov olova a cínu, ako aj na výskyte stopových prvkov. Do analýz boli zahrnuté artefakty zo spomínaných nálezísk. Pri niektorých cínoch sa dokonca podarila stanoviť konkrétna domovská lokalita. Napríklad cínové artefakty z Izraela do značnej miery zodpovedajú cínu z Cornwallu a Devonu v súčasnej Veľkej Británii. Vedcov to ani priveľmi neprekvapilo, pretože v čase klasického staroveku sa Británia niekedy priamo označovala ako Cínový ostrov.
Zistenia sú dôkazom, že medzi Európou a východným Stredozemím museli existovať komplexné a ďalekosiahle obchodné cesty. Vysoko oceňované suroviny ako cín, jantár, sklo a meď boli hnacími silami tejto skorej medzinárodnej obchodnej siete. Naše výsledky konkrétne identifikujú pôvod cínového kovu vôbec po prvý raz, a preto vedú nielen k novým poznatkom, ale aj k otázkam pre ďalší archeologický výskum, dodal Daniel Berger z mannheimského výskumného centra.

Zo stránky Science Daily spracovala BP

Tento článok si môžete prečítať v časopise Quark 3/2020. Ak chcete mať prístup aj k exkluzívnemu obsahu pre predplatiteľov alebo si objednať tlačenú verziu časopisu Quark, prihláste sa alebo zaregistrujte.