Kľúč k civilizácii

Podarilo sa potvrdiť a datovať nezávislú domestikáciu dvoch dôležitých hospodárskych zvierat vo východnej Ázii a v tichomorskej Južnej Amerike.

Žijeme v ére, keď už si veľká časť obyvateľov ekonomicky najrozvinutejších krajín veľmi neuvedomuje, z čoho vyrástol ich blahobyt. Mnohí sa správajú podľa bonmotu, že elektrina je zo zástrčky a potraviny zo supermarketu. V našej krajine to zatiaľ také tragické nie je. Nedávno vydaná kniha dokonca opisuje významný podiel našich spoluobčanov ako postsedliakov, s istým nádychom pejoratívnosti či povýšenosti medzi riadkami. Nečudo, naďalej v nás žije istá väzba na vidiek a v ére našich starých rodičov bolo ešte poľnohospodárstvo základom ekonomiky. No v súčasnosti, keď v ňom už pracuje len niekoľko percent obyvateľov, ktorí vďaka moderným technológiám uživia ostatných a produkujú aj na vývoz (hoci agrárny sektor vytvára pomerne malú časť HDP), si často neuvedomujeme či nedoceňujeme kľúčovú realitu: nebyť vzniku produkcie potravín formou poľnohospodárstva založeného na domestikácii rastlín a zvierat z voľnej prírody, nevznikla by ani civilizácia.

Čo všetko by (ne)bolo

Naďalej by sme všetci boli lovci a zberači, teda takí, čo väčšinu času musia venovať neistému zápasu o holé prežitie a striedať dočasné sídla, lebo nutne migrujú za premenlivými zdrojmi potravy a ďalších potrieb. Neboli by profesijná špecializácia ani spoločenská stratifikácia. Všetci by sme robili v zásade to isté.
Ulovené či nazbierané jedlo by sa zväčša nedalo dlhodobejšie skladovať. A nedali by sa vytvárať jeho prebytky, aby sa časť ľudí už ďalej nemusela naháňať za každodennou obživou a mohla sa venovať remeslám, špeciálnym zručnostiam, rozvoju vzájomných vzťahov v rámci skupiny či jej ochrane a obrane. Veď predsa ľahšie sa robia nájazdy a takou či onakou formou sa rabuje a lúpeží, než v pote tváre pestuje, chová a vyrába, takže to napriek vysokému sprievodnému riziku mnohých zvádzalo a doteraz zvádza. Až na tom neskôr vyrástli politická správa, politické útvary, obchod a naplno sa rozvinula kultúra.

Veľká päťka a malá deviatka

Nechajme teraz bokom domestikáciu rastlín, akokoľvek bola dôležitá. Sústreďme sa na domestikáciu hospodárskych zvierat. Veľkých i malých je niekoľko desiatok, v rôznom stupni domestikácie a využívania ľuďmi. Americký geograf a fyziológ Jared Diamond z Kalifornskej univerzity v Los Angeles z nich pred vyše štvrťstoročím trefne vydelil štrnásť veľkých a najdôležitejších. Zaradil ich do dvoch skupín. Takzvanú veľkú päťku tvoria kozy, ovce, hovädzí dobytok, prasce a kone. Malú deviatku zasa ťava jednohrbá, ťava dvojhrbá, lama/alpaka, somár, sob, vodný byvol, jak, banteng a mithan (poslednú spomenutú dvojicu tvoria geograficky vymedzené ázijské varianty potomkov praturov).

Pri niektorých je známe len jedno miesto či oblasť domestikácie, pri iných jej viaceré nezávislé ohniská, spolu s aspoň približným datovaním domestikácie toho-ktorého hospodárskeho zvieraťa. Práve do kategórie viacerých ohnísk patria dve nové zaujímavé štúdie. Jedna sa týka miesta a datovania domestikácie prasiec vo východnej Číne, zvierat z veľkej päťky, druhá domestikácie lám v severnom Čile, zvierat z malej deviatky.

Čínske svedectvo

Sedemčlenný americko-čínsky tím prvej štúdie, ktorú uverejnili v časopise Proceedings of the National Academy of Sciences, viedol Jiajing Wang z Dartmouth College v Hanoveri (štát New Hampshire, USA).