Tím archeológov, bioinformatikov a historikov zistil, že mnohé stredoveké knihy sa viazali do tulenej kože. Väčšina stredovekých kníh sa vyrábala v opátstvach. Mnísi používali na stránky pergamen zo zvieracej kože a do knihy ich spájali kožou, drevom alebo povrazom. Niektoré však dostali aj druhý obal, nazývaný košieľka, aby lepšie chránili knihu pred poveternostnými vplyvmi. Všeobecne sa verilo, že košieľky sa vyrábali z miestnych zvieracích koží, jeleních alebo diviačích. Ukázalo sa však, že mnohé boli v skutočnosti z tulenej kože.
Vedci najprv skúmali 19 kníh z knižnice opátstva Clairvaux vo Francúzsku z rokov 1140 až 1275 pomocou hmotnostnej spektrometrie a analýzy DNA. Zistili, že všetky mali košieľku vyrobenú z tulenej kože. V tulenej koži bolo viazaných aj ďalších 13 kníh z opátstiev vo Francúzsku, v Anglicku a Belgicku. Líšili sa druhy tuleňov aj ich pôvod, od pobrežia Škandinávie až po Grónsko, Škótsko či Island. Všetky knihy vytvorili v opátstvach pozdĺž obchodných ciest. Mnísi zrejme začali používať tuleniu kožu, keď sa zistilo, že je odolnejšia proti vode ako koža suchozemských zvierat. Nie je pritom jasné, či vôbec vedeli, aký druh kože používajú – v ich jazyku v tom čase neexistovalo pomenovanie pre tuleňa.
Zo stránky Phys.org spracovala BP
Viac takýchto článkov a exkluzívneho obsahu môžete získať vďaka predplatnému.
Máte predplatné?
Prihlásiť sa