Knižné tipy kníhkupectva Artforum 3

Dobrých kníh vychádza veľa, času je však málo. Prinášame vám tipy na dve, ktoré by nemali uniknúť vašej pozornosti.

Neurochirurg nielen o mozgu

Je možné definovať takmer nepredstaviteľne zložité procesy, ktoré tvoria neurónové koreláty myslenia a vedomia? Musíme si predstaviť – ak to dokážeme –, že v našom mozgu zloženom zo sto miliárd neurónov, z ktorých každý má najmenej tisíc synaptických spojení, môže v zlomku sekundy vzniknúť alebo sa vyselektovať zhruba milión neurónových skupín alebo zoskupení, každá s tisícmi alebo desiatkami tisíc neurónov […] Všetky tieto zoskupenia […] navzájom komunikujú, mnohokrát za sekundu vytkajú neustále sa meniace, ale vždy zmysluplné vzory.
Nedokážeme pochopiť hutnosť, mnohorakosť toho všetkého, navrstvené a vzájomne sa ovplyvňujúce vrstvy prúdu vedomia, ktorý sa pri plynutí mysľou neustále mení. Dokonca aj najväčšie umelecké schopnosti – či už vo filme, divadle alebo literárnom rozprávaní – sú len nepatrným náznakom toho, aké je v skutočnosti ľudské vedomie.
Takto o vedomí a jeho plynutí píše výnimočný lekár, profesor neurológie a psychiatrie, ale aj amatérsky oceánológ, nadšený chemik, milovník papradí a, v neposlednom rade, výborný spisovateľ britského pôvodu Oliver Sacks. Vo svojej posmrtne vydanej knihe esejí sa však nezaoberá len fungovaním synáps v mozgu, ale napríklad sa (spolu s Charlesom Darwinom) zaujíma o duševný život červov, sleduje kariéru Sigmunda Freuda (ktorý pred tým, ako sa stal zakladateľom psychoanalýzy, bol mladým, nádejným neurológom a anatómom), dostane sa k botanike, odskočí si k evolúcii, umeniu i medúzam a v záverečnom texte predostrie svoj názor na zabúdanie a nevšímavosť vo vede. Každá z esejí je úplne iná, ale vo všetkých nájdete nezameniteľný Sacksov štýl predchnutý jemnou poetikou, nadšením pre vedecké poznanie a pokorou.

Paralelné svety

V knihe britsko-amerického popularizátora vedy Eda Yonga sa začítate do slonieho trusu, zaňucháte si svetlo a možno sa zamilujete do pavúkov. Alebo ak nie do pavúkov, tak aspoň do ich sietí. Veď uznajte: Japonský pavúk Oclonoba sybotides mení štruktúru siete, keď je hladný. Pridáva špirálovité dekorácie, ktoré zvyšujú napätie v lúčoch, a tým zlepšuje schopnosť siete prenášať slabšie vibrácie spôsobené menšou korisťou. No tu prichádza naozaj to dôležité […], aj dobre živený pavúk pôjde po menších muškách, ak ho umiestnime na napätú pavučinu postavenú hladným pavúkom. Pavúk vlastne prenechal rozhodovanie o tom, na ktorú korisť zaútočí, na svoju pavučinu. Toto rozhodnutie nezávisí iba od jeho neurónov, hormónov alebo čohokoľvek iného v jeho tele, ale aj od niečoho, čo dokáže vytvoriť a prispôsobiť. Pavúk zožerie všetko, čo si uvedomuje, a sám si nastavuje hranicu svojho vedomia […] spriadaním rozličných druhov sietí. Pavučina teda nie je iba nadstavba pavúčích zmyslov, ale nadstavba jeho kognície. Pavúk veľmi reálne myslí pavučinou. Keď si nalaďuje vlákna, akoby si nalaďoval vlastnú myseľ.
A ak pavúky naozaj nemusíte, v tejto knihe nájdete množstvo iných živočíchov a s každým jedným z nich iný svet, fascinujúcejší a exotickejší ako tie, ktoré podľa sci-fi autorov existujú na iných planétach. Po knihe Obsahuji davy venovanej ľudskému mikrobiómu a jeho vplyvu na náš život sa totiž tentoraz E. Yong zameral na svet zmyslov – a za cieľ si vzal do dôsledkov pochopiť, ako rozdielne zmysly vytvárajú v mysliach ich majiteľov rozdielne reality. Zdôrazňuje však, že hoci si každý žijeme vo vlastnom svete, delíme sa len o jeden priestor. Na to by sme nemali zabúdať a vlastne nielen vo vzťahu k životnému prostrediu, ale i k sebe navzájom.

Pripravila Veronika Sebechlebská, Artforum

Súťažná otázka

Ak nám do 31. decembra 2023 pošlete správnu odpoveď na otázku:

Aká je približná hmotnosť mozgu dospelého človeka?

zaradíme vás do žrebovania o nákupnú poukážku v hodnote 10 eur od vydavateľstva Artforum.
Svoje odpovede posielajte na adresu redakcie: odpovednik@quark.sk alebo Quark, Staré grunty 52, 841 04 Bratislava 4.