Kolíska taikonautov

Pohľad na Šanghaj a rieku Chuang-pchu z mrakodrapu World Financial Center, v strede je televízna veža Perla Orientu, vľavo je vrchol mrakodrapu Jin Mao.

Čínska ľudová republika je len treťou krajinou sveta, ktorá je po Rusku a Spojených štátoch amerických schopná vlastnými silami a prostriedkami vysielať do vesmíru kozmické lode s ľudskými posádkami.

Títo čínski vyslanci do vesmíru sa nazývajú taikonauti, na rozdiel od ruských, ktorí sa volajú kozmonauti, a amerických, ktorí sú astronauti. Sú to vlastne tri rôzne pomenovania s rovnakým významom. Označujú ľudí, ktorí v rámci kozmických misií plnia úlohy v ďalekom vesmíre. Malú ukážku dobrých výsledkov práce rýchlo sa rozvíjajúcej čínskej kozmickej vedy, ktorá zaznamenala už niekoľko významných úspechov, majú možnosť vidieť návštevníci v technickom múzeu v čínskom Šanghaji.

Kozmická loď Sen-čou 5, na
akej letel prvý čínsky taikonaut
Yang Li-wei, je vystavená
v technickom múzeu.

Exkluzívne múzeum

Šanghajské múzeum vedy a techniky (Shanghai Science and Technology Museum) je jedno z najmodernejších a najnavštevovanejších múzeí v Číne. Sídli v obrovskej budove zo skla, ocele a betónu, kde na piatich poschodiach predstavuje množstvo exponátov z oblastí fyziky, chémie, biológie, robotiky, kybernetiky, elektroniky, astronómie, kozmonautiky a iných odvetví vedy a výskumu. Jednotlivé výstavné exponáty sú tematicky rozdelené do dvanástich rozsiahlych stálych expozícií, ktoré sú prezentované pod názvami – Spektrum života, Prieskum Zeme, Svetlo múdrosti, Detská krajina, Kolíska dizajnu, Navigácia v priestore, Domov na Zemi, Informačná éra, Svet robotov, Svetlo prieskumu, Ľudské zdravie a Svet zvierat. Pre návštevníkov sú tiež k dispozícii štyri kiná IMAX s možnosťou premietania 3D programov a niektoré ďalšie špecializované a obslužné priestory. Okrem iného je tu vystavená aj kozmická loď Šen-čou 5, modely rôznych nosných rakiet, meteorologické družice, vedecké sondy, palubné prístroje, čínske skafandre a veľa ďalších zaujímavých exponátov.

Jedenásť statočných

Po mnohých úspešných letoch rôznych kozmických sond, satelitov a meteorologických družíc a po získaní dostatočných poznatkov a skúseností sa pred sedemnástimi rokmi rozhodli čínski vedci vysielať do vesmíru aj kozmické lode s ľudskými posádkami. Historicky prvý let čínskeho taikonauta sa uskutočnil v roku 2003, keď v kabíne kozmickej lode Šen-čou 5 (Nebeská loď) vyletel do vesmíru Yang Li-wei. Let trval 21 hodín a kým úspešne pristál, obletel našu planétu 14-krát. Nasledujúce čínske kozmické misie na seba nedali dlho čakať. Odvtedy bolo vo vesmíre ďalších osem taikonautov a dve taikonautky (prvá žena bola Liou Jang v roku 2012 na Šen-čou 9). Okrem toho dosiahli Číňania ajďalšie úspechy. Na obežnú dráhu vyslali čínske vesmírne stanice Tchien-kung 1 a 2, ktoré už ukončili svoju misiu, alepripravená je už Tchien-kung 3. Na odvrátenej strane Mesiaca ako vôbec prvé umelé teleso mäkko pristála čínska kozmická sonda Čchang-e 4. Perspektívne sa pripravujú ďalšie pilotované lety kozmických lodí Šen-čou a dokonca sa uvažuje o letoch na Mesiac a na Mars.

Pokračovanie článku si môžete prečítať v časopise Quark 9/2020. Ak chcete mať prístup k exkluzívnemu obsahu pre predplatiteľov, prihláste sa. Ak ešte nie ste naším predplatiteľom, objednajte si predplatné podľa vášho výberu tu.

Text a foto Mgr. Peter Poliak