Keď sa povie zmena klímy, mnohí si predstavia vzdialené topiace sa ľadovce. Jej prejavy sú však oveľa bližšie a dajú sa vidieť hneď za plotom: sucho, prašné polia, bleskové lejaky a voda valiaca sa cez dedinu.
Takéto následky zmeny klímy zažívajú obyvatelia mnohých slovenských obcí. A hoci nie je v ich silách bojovať proti globálnej príčine sucha či prívalových lejakov, môžu sa postarať o to, aby bola okolitá krajina proti týmto extrémom odolnejšia. Inštitút aplikovanej ekológie Daphne s tým pomáha Šterusom – malej obci na úpätí Malých Karpát v okrese Piešťany.
Veľké polia a potoky podľa pravítka
Naša výzva znie jednoducho: vrátiť krajine schopnosť vodu udržať, spomaliť a rozumne pustiť ďalej a pritom zapojiť ľudí, ktorí v nej žijú. Robíme to v rámci medzinárodného projektu LIFE WILL, ktorý sa realizuje na Slovensku aj v Česku. Šterusy sú jednou z troch obcí, kde LIFE WILL skúša, ako sa dá krajina a poľnohospodárstvo prispôsobiť rýchlym zmenám počasia. Šterusy sú jediná obec na Slovensku (ďalšie dve sú v Česku).
Za posledné desaťročia sa okolie obce zmenilo. Malé políčka, medze, remízky a mokrade zmizli, polia sa zväčšili a potoky narovnali. Krajina tak pri lejakoch nemá brzdy: voda nestíha vsiaknuť, berie so sebou ornú pôdu a dole v obci robí škody. Naopak, v horúcom lete je pôda vysušená a bez tieňa.
Keď sa do krajiny pridá medza alebo remízka na správne miesto, vyhrá to pôda, voda aj biodiverzita a zlepší sa aj mikroklíma pri dedine.
Aj historické mapy a fotografie ukazujú, že kedysi bola krajina mozaikovitejšia – viac ovocných sadov, pasienkov a poľných ciest. Tie robili dve veci naraz: dávali ľuďom obživu a krajine ekologickú stabilitu. V súčasnosti sa k tomu vraciame, nie nostalgicky, ale funkčne. Keď sa do krajiny pridá medza alebo remízka na správne miesto, vyhrá to pôda, voda aj biodiverzita a zlepší sa aj mikroklíma pri dedine.
Nie je to len o pocite, že je to pekné. V LIFE WILL sledujeme indikátory, ktoré vieme vyjadriť v číslach. Ako napríklad veľkosť plôch ohrozených suchom a povodňami či množstvo pôdy, ktoré sa za rok odplaví. Zároveň počítame, ako sú obyvatelia obce ohrození a ako ich navrhnuté opatrenia ochránia alebo im zlepšia život. V Šterusoch vďaka modelom a mapám vieme presne pomenovať, kde zásah pomôže najviac – od poľných blokov nad obcou až po zúžené úseky potokov. Opatrenia teda navrhujeme cielene, nie naslepo.
Veľa malých bŕzd
Keď sa na svahu objaví nový trávnatý pás, tak bežný obyvateľ obce si povie: To je všetko? Lenže v hydrológii platí, že množstvo malých bŕzd robí veľký rozdiel. Voda, ktorá sa spomalí a vsiakne vyššie (ako napríklad v správne navrhnutom trávnatom páse), potom nechýba nižšie v studniach a nevalí sa ulicou. Pôda, ktorá neodpláva, zostane na poli, a to je pri cenách hnojív a energií skvelá správa pre farmárov. A tiež to zvýši možnosti pre návrat vtákov a hmyz. Ak majú kde žiť a je aj čo opeľovať, je to prínos pre druhovú rozmanitosť a aj kvalitu medu. Preto aj malý trávnatý pás alebo remízka niekoľkonásobne zvýši biodiverzitu krajiny.
Toto všetko potvrdila aj krajinno-ekologická štúdia inštitútu Daphne – prírodné spomaľovače vody z krajiny doslova zmizli.
Celý článok nájdete v časopise Quark 12/2025.
Vďaka predplatnému si ho však môžete dočítať už teraz a získať aj prístup k exkluzívnemu obsahu!
Máte predplatné?
Prihlásiť saDaphne – Inštitút aplikovanej ekológie
Foto archív Daphne – IAE
