V mayskom meste Caracol našli hrob prvého tamojšieho kráľa z éry, keď tento politický útvar patril k mayským veľmociam.
Kultúra Mayov bola najrozvinutejšou a najvzdelanejšou v dávnom Novom svete. Ako v podstate jediná vynašla úplné (hieroglyfické) písmo. Vieme, že vtedajší obyvatelia disponovali poznatkami, ktoré by sa už dali nazvať vedou (astronómia, kalendár atď.). Na druhej strane trpeli objektívnym deficitom vhodných domácich zvierat, plodín a nerastov. Sprevádzajú ich aj paradoxy: napríklad poznali koleso, no nevyužívali ho.
Z bezvýznamného na vrchol
Politicky sa mayské mestské štáty nikdy nezjednotili. Naopak, jednotlivo či v alianciách proti sebe často bojovali a vzájomne sa podmaňovali. Niektorí vedci v tom vidia podobnosť s mestskými štátmi antického Grécka v Starom svete, ako kontrast k antickému Rímu a iným stredomorským a blízkovýchodným impériám alebo veľkým štátom. Niečo na tom je, hoci ani táto analógia – ako takmer nijaká – nie je dokonalá.
Archeologické nálezisko Caracol sa nachádza v okrese Cayo na západe Belize, 40 km južne od mesta San Ignacio. Plošne patrí k najväčším mayským lokalitám. Až donedávna sa mu neprikladal veľký význam v tzv. klasickom období Mayov v prvom tisícročí n. l. To sa však mení. Z pozície druho- či treťoradého mayského centra sa Caracol po nových objavoch zaraďuje k najvýznamnejším. Vyšlo totiž najavo, že po roku 560 až do anabázy väčšiny Mayov na sever okolo roku 900, vyvolanej pravdepodobne klimatickou zmenou, ktorá spôsobila kruté sucho, patril k dominantným silám prinajmenšom na juhu Yucatánskeho polostrova.
Mayovia Caracol nazývali Uxwitza, čiže Tri vŕšky alebo Tri vodné vŕšky. Španielske slovo caracol má viacero významov, jedným z nich je závitový, špirálový, točitý. Španieli zjavne Caracol pomenovali podľa kľukatej cesty vinúcej sa z nížiny k náhornej plošine Vaca, kde leží v nadmorskej výške približne 500 m. Rozloha Caracolu je 200 km2, čo je dosť nielen archeologicky, ale aj v našom svete (napríklad hlavné mesto Belize je menšie). V súčasnosti však veľká časť pôvodného mesta leží najmä v tropickom pralese.
Hrobka prvého vládcu
Výskumy v Caracole prebiehajú desaťročia. Veľký podiel na nich má manželská dvojica archeológov Diane a Arlena Chaseovcov z Houstonskej univerzity v štáte Texas, USA. Najnovšie výsledky, významné pre celkové poznanie mayskej spoločnosti, zhrnuli v komuniké ich inštitúcie.
Predovšetkým objavili hrobku Te K´ab Chaaka, prvého kráľa Caracolu a zakladateľa dynastie z éry vrcholu jeho moci. Podľa sprievodných nápisov nastúpil na trón v roku 331. Pochovali ho v základoch svätostánku kráľovskej rodiny a jeho pohreb bol prvý z troch dôležitých, ktoré sa uskutočnili okolo roku 350. Tento kráľ bol vysoký približne 170 cm a zomrel v značne pokročilom veku, úplne bez zubov. V hrobe mal keramické nádoby s obrazmi, vyrezávané kostené rúrky, jadeitové šperky, posmrtnú masku z mozaikového jadeitu a lastúry z Tichého oceánu. Obrazy na nádobách zachytávali vládcu s kopijou, ako prijíma dary od prosebníkov, Ek Chuaha – mayského boha obchodníkov obklopeného obetami a spútaných zajatcov. Dve nádoby mali veká v podobe hlavy coatimundi, teda nosáľa bielohubého (Nasua narica), zvieraťa pripomínajúce medvedíka čistotného. Mayský názov coatimundi bol tz´uutz´, pričom ďalší vládcovia Caracolu z tejto dynastie ho používali ako súčasť svojho mena.
Celý článok nájdete v časopise Quark 9/2025.
Vďaka predplatnému si ho však môžete dočítať už teraz a získať aj prístup k exkluzívnemu obsahu!
Máte predplatné?
Prihlásiť sa