Zlatý stafylokok má doslova lepkavé prsty. Nová štúdia v časopise Science Advances ukazuje, že Staphylococcus aureus sa k ľudskej koži pripája jednou z najsilnejších biologických väzieb, aké poznáme – a ešte ju zosilňuje vápnik, ktorý sa na poškodené miesto dostáva pri hojení rán či ekzéme.
Biofyzik Rafael Bernardi z Univerzity v Auburne so spolupracovníkmi skúmali molekulárne podanie rúk medzi bakteriálnym proteínom SdrD a ľudským desmogleínom DSG-1. V prítomnosti vápnika dvojica odolala viac než dvom nanonewtonom (nN). Nepoznáme nijakú biologickú väzbu, ktorá by bola silnejšia než táto bez kovalentnej väzby, čo je stav, keď sa dva atómy delia o elektróny, vysvetľuje R. Bernardi. Na porovnanie: bežné sily v bunke sú rádovo desiatky pikonewtonov (pN – tisícina nN), na roztrhnutie bielkovín v svale stačí 60 až 80 pN. SdrD a DSG-1 však držia dvadsaťnásobne pevnejšie – miniatúrne baktérie tak na molekulárnej úrovni uchopia viac, než vaše svaly zdvihnú. Pre liečbu je kľúčové, že bez prichytenia sa netvorí biofilm, ochranný sliz, ktorý komplikuje liečbu rezistentných kmeňov, napr. MRSA. Cielené narušenie kontaktu SdrD a DSG-1 by mohlo znížiť riziko stafylokokových infekcií a pomôcť antibiotikám aj imunite urobiť poriadok. Ak sa jednotlivé bunky nikdy nepripoja k pokožke, biofilm sa nemôže vyvinúť a imunitné bunky alebo antibiotiká môžu zasiahnuť a zničiť ich.
Zo stránky ScienceNews spracova Barbora Prikrylová
Viac takýchto článkov a exkluzívneho obsahu môžete získať vďaka predplatnému.
Máte predplatné?
Prihlásiť sa