Liečivý potenciál divadla

Keď sa povie divadlo, mnohí si predstavia scénu, svetlá a hercov v kostýmoch. No divadlo nie je len kultúrny zážitok či forma zábavy. V určitých podobách môže byť aj priestorom hlbokej osobnej premeny a liečenia – nie vonkajších rán, ale tých vnútorných, spojených s emóciami, traumami či túžbou po zmene.

Premena a liečenie môžu prísť najmä vtedy, keď divadlo nevnímame len ako pasívni diváci, ale stávame sa jeho spolutvorcami. Práve takto o divadle uvažoval aj Paul Rebillot – americký herec, režisér a neskôr psychoterapeut. Je autorom Cesty hrdinu, intenzívneho dramatoterapeutického procesu prepájajúceho divadelný jazyk s psychologickou prácou na sebe.

Výjav z divadelnej hry: Osoba v maske a červenom plášti sa naťahuje po žene
Foto istockphoto.com/Gianni Congiu

Tento výnimočný proces komunikuje jazykom divadla a využíva rôzne umelecké prístupy vrátane hudby, výtvarných techník či tanca. Ponúka prácu s telom, ale aj s vnútorným tieňom a týmto spôsobom pomáha ľuďom z rôznych prostredí – od umelcov až po pracovníkov v pomáhajúcich profesiách – nachádzať rovnováhu a porozumieť vlastnému archetypu zmeny. Prispieva k osobnému aj profesijnému rastu ako prevencia vyhorenia či ako nástroj na nastavenie smerovania, najmä v práci s inými ľuďmi, ale aj v osobnej rovine.

Cesta hrdinu: od príbehu k zážitku

Americký mytológ Joseph Camp­bell popísal v polovici 20. storočia tzv. monomýtus – univerzálnu štruktúru príbehu, ktorá sa v rôznych podobách opakuje v mytológiách, rozprávkach aj moderných hrdinských príbehoch po celom svete. Vystopujeme ho v príbehu o Heraklovi, Promé­teovi, aj pri Popoluške či Skywalkerovi z Hviezdnych vojen. Vždy je to príbeh človeka, ktorý opustí známy svet, stretne výzvy, démonov, spojencov, prejde skúškami a nakoniec sa vracia späť – zmenený, silnejší a s darom, o ktorý sa môže podeliť.

Schéma monomýtu
Schéma monomýtu podľa Josepha Campbella, ilustrácia autor

Paul Rebillot, americký herec, režisér a gestalt terapeut pretransformoval tento naratív do zážitkového procesu, ktorý spája divadlo, pohyb, imagináciu, rituál a psychoterapiu. Výsledkom je intenzívny dramatoterapeutický workshop, počas ktorého účastníci prechádzajú svojou vlastnou Cestou hrdinu. Už viac než 12 rokov tento proces vediem aj na Slovensku.

Sedem krokov

Proces sa zvyčajne realizuje počas siedmich dní. Začína sa prípravným dňom, v ktorom účastníci spoznávajú koncept Cesty hrdinu, zoznamujú sa navzájom a vytvárajú bezpečné prostredie. Nasleduje päť hlavných krokov:

  1. Volanie do neznáma – identifikácia výzvy, ktorej účastník čelí vo svojom živote.
  2. Stretnutie s démonom rezistencie – konfrontácia so strachmi, pochybnosťami a vnútornými prekážkami.
  3. Konfrontácia a dohoda – dramatický konflikt medzi Hrdinom a Démonom, ktorý vedie k dohode o ďalšej ceste.
  4. Skúšky v podsvetí – symbolické prekážky a výzvy, ktoré preveria vnútornú silu.
  5. Získanie daru a návrat – integrácia zážitku a návrat do bežného života s novým poznaním.

Proces sa uzatvára záverečným dňom, ktorý slúži na spracovanie zážitkov a podelenie sa o často veľmi silné osobné premeny.

Divadlo ako nástroj transformácie

Divadlo v tomto prípade neplní funkciu predstavenia pre publikum. Je to nástroj – jazyk, ktorým účastníci vyjadrujú emócie, symboly, túžby, obavy. Využívajú sa pohyb, gestá, rituály, masky a improvizácia. To všetko pomáha ľuďom pracovať so svojimi témami nielen na mentálnej úrovni, ale najmä cez telo a zážitok.

Ľudia, ktorí Cestu hrdinu zažili, často hovoria o silnom pocite sebaprijatia, o prekonaní strachu či objavení niečoho dôležitého vo svojom živote. Tento proces sa ukazuje ako liečivý a posilňujúci – bez ohľadu na to, či ide o umelcov, pedagógov, terapeu­tov, alebo obyčajných ľudí.

Vo svojom doktorandskom výskume na Slovenskej akadémii vied sa venujem práve tomuto procesu – jeho divadelnému jazyku a estetike, ale aj jeho účinkom na osobný rozvoj účastníkov a účastníčok. Verím, že Cesta hrdinu Paula Rebillota je nielen umelecký a terapeutický nástroj, ale aj výnimočný spôsob, ako môžeme znovuobjaviť samých seba a získať silu na zmeny, ktoré si náš život žiada, prípadne sprevádzať iných ľudí, ktorí prechádzajú zmenami či krízami.

Autor článku: Mgr. art. PATRIK KREBS
Ústav divadelnej a filmovej vedy Centra vied o umení SAV, v. v. i.
Článok vznikol v spolupráci s platformou Mladí vedci SAV.

Viac takýchto článkov a exkluzívneho obsahu môžete získať vďaka predplatnému.

Máte predplatné?