Mestá budúcnosti

Zmení sa podoba našich miest, tvar budov? Budú tvarované s ohľadom na pohyb slnka po oblohe? Aj to je jedna z ciest znižovania spotreby energie a zmiernenia dopadov na životné prostredie.

V súčasnosti na objektoch pribúdajú solárne kolektory a fotovoltické panely. V budúcnosti by ekologické stavby (či súbory stavieb) mohli ušetrenú energiu poskytovať menej úsporným, napríklad historickým štruktúram. Počet obyvateľov v mestách neustále pribúda a zvyšuje sa ich životná úroveň, čoho dôsledkom je rast spotreby energie. V mestách pritom žije viac ako polovica svetovej populácie a toto číslo sa zväčšuje (do roku 2050 by v mestách malo žiť 75% celkovej populácie). Mestá pritom na svoje fungovanie spotrebujú 70 až 80% celkovej energie a prispievajú 80% do objemu skleníkových plynov emitovaných do ovzdušia.

Záväzná smernica 

pohľaduFotovoltické panely integrované v strešnej rovine, Euro Space Center, Libin, Belgicko – menej obvyklý príklad integrácie fotovoltiky do architektúry.
pohľaduFotovoltické panely integrované v strešnej rovine, Euro Space Center, Libin, Belgicko – menej obvyklý príklad integrácie fotovoltiky do architektúry.

Podľa smernice Európskej únie (2010/31/EÚ) musia mať všetky nové budovy o niekoľko rokov takmer nulovú spotrebu energie. V praxi to znamená, že všetky nové objekty musia mať napríklad izolácie na úrovni pasívnych domov, čo však nestačí. Potrebnú energiu si podľa smernice musia vyrobiť samy, či už na povrchu, vo svojom vnútri alebo vo svojej blízkosti. Významná časť energie má pritom pochádzať z obnoviteľných zdrojov. Členské štáty majú preto zabezpečiť, aby od 31. decembra 2020 všetky nové budovy boli budovami s takmer nulovou spotrebou energie a po 31. decembri 2018 boli nové budovy, v ktorých sídlia a ktoré vlastnia verejné orgány, budovami s takmer nulovou spotrebou energie.

Rovnomerné preslnenie

Architektom však smernica otvára priestor aj na nové možnosti. Naši vedci sa venujú výskumu takých tvarov budov a rozloženiu objektov v meste, ktoré čo najefektívnejšie využívajú slnečnú energiu. Skúmajú typy zástavby, vhodnú orientáciu ulíc, ale aj to, ako by mohli štvrte s prebytkom energie vyrobenej z obnoviteľných zdrojov spolupracovať s energeticky menej efektívnymi časťami mesta. Vonkajšia podoba budov sa preto môže meniť. Charakteristickými sa stávajú naklonené roviny nielen striech, ale aj fasád objektov, aby sa zabezpečil čo najlepší prístup slnečného žiarenia k technológiám na výrobu energie. Ulice so severojužnou orientáciou pootočené o 45°, ako ich poznáme z Barcelony či Rio de Janeiro, sa napríklad vyznačujú príjemnejšou klímou. Takéto ulice sú počas roka rovnomernejšie preslnené – v lete príjemne zatienené, v zime, naopak, plné slnečných lúčov. Verejné priestory v meste tak môžu byť prívetivejšie pre občanov.

Pokračovanie článku si môžete prečítať v časopise Quark 10/2016.

Časopis Quark si môžete objednať tu alebo na adrese: predplatne@quark.sk

Text, foto a ilustrácie Ing. arch. Ján Legény, PhD.

Ústav ekologickej a experimentálnej architektúry

Fakulta architektúry STU v Bratislave

Komentáre