Orientalisti zo SAV skúmali na staroegyptskom nálezisku Tell el-Retábí používanie kovov v každodennom živote.
Slovenský a poľský archeologický tím skúmajúci staroegyptské nálezisko Tell el-Retábí prebádal zvyšky sídliskovej metalurgie, najmä z obdobia Novej ríše a Tretieho prechodného obdobia (asi 1550 – 664 pred n. l.). Priniesol prvý súbor údajov o spracovaní kovov. Medzi najzaujímavejšie a prekvapujúce objavy patrí identifikácia čerstvo spracovanej medi, pravdepodobne získanej z neďalekej Východnej púšte alebo Sinajského polostrova, datovanej predovšetkým do obdobia začiatku Novej ríše, a teda polovice 2. tisícročia pred n. l., uviedol egyptológ slovenského pôvodu Martin Odler z Univerzity v Newcastle. Ako podotkol, štúdia identifikuje Tell el-Retábí ako jednu z lokalít, kde sa novovyťažená meď dostávala do nílskeho údolia. Výskumný tím, ktorého súčasťou sú aj vedci z Ústavu orientalistiky SAV, v. v. i., identifikoval fragment medeného ingotu, jeden z niekoľkých ingotov známych z celej histórie starovekého Egypta. Okrem toho analyzoval unikátnu striebornú ihlicu z obdobia Novej ríše, ktorá obsahovala 7 % olova. Takéto zloženie doposiaľ nebolo známe pri egyptských strieborných artefaktoch.
Výskum predstavuje prvú systematickú štúdiu metalurgie sídlisk z včasnej železnej doby v Egypte na prelome 2. a 1. tisícročia pred n. l., pričom odhaľuje pokračovanie výroby cínového bronzu, hlavného materiálu z neskorej bronzovej doby, ako aj použitie neobvyklých zliatin medi s olovom, ktoré sa v Egypte zriedka zachovávajú, informujú orientalisti zo SAV. Štúdia analyzovala 31 vzoriek kovových artefaktov a zvyškov produkcie medi pomocou prenosnej röntgenovej fluorescenčnej spektrometrie na začistených rezoch vzoriek a metalografickej mikroskopie na identifikáciu špecifických kovových fáz. Výsledky odhaľujú komplexné metalurgické procesy s použitím rôznych zliatin vrátane cínového bronzu a olovnatej medi. Štúdia vyšla v časopise Egypt and the Levant.
Na základe tlačovej správy Slovenskej akadémie vied pripravila R
