V tomto príspevku načrieme do problematiky stupňovania prídavných mien. Začneme otázkou: Môže byť nejaké riešenie optimálnejšie, prípadne najoptimálnejšie? Logika hovorí, že ak je niečo v daných podmienkach najlepšie – taký je slovníkový výklad významu prídavného mena optimálny –, potom by už nemalo byť niečo ešte viac či dokonca najviac optimálne.
Pozrime sa na prídavné meno optimálny bližšie. Toto adjektívum má pôvod v latinskom slove optimus, čo znamená najlepší. V latinčine je to superlatív, čiže tretí stupeň od slova bonus s významom dobrý. Hoci prídavné meno optimálny svojím významom najlepší, najvhodnejší, najvýhodnejší, najpriaznivejší už vyjadruje najvyššiu mieru vlastnosti, v jazykovej praxi je jeho stupňovanie frekventované. Svedčia o tom napr. vety Odporúčam vám zvoliť spôsob užívania probiotík, ktorý bude pre vás optimálnejší. – Doplnkový ochranný pás 100 cm je cenovo optimálnejší variant. – či slovné spojenia optimálnejší/najoptimálnejší spôsob, optimálnejší/najoptimálnejší stav, optimálnejšia/najoptimálnejšia alternatíva/možnosť, optimálnejšia/najoptimálnejšia metóda, optimálnejšia/najoptimálnejšia voľba, optimálnejšie/najoptimálnejšie riešenie, optimálnejšie/najoptimálnejšie predpoklady, optimálnejšie/najoptimálnejšie podmienky.
Tendencia stupňovať prídavné meno optimálny má viacero dôvodov. Jedným z nich je ten, že z formálnej stránky nemá podobu superlatívu, t. j. predponu naj- ani príponu -ší/-ejší (porov. mladý – mladší, najmladší; teplý – teplejší, najteplejší), a tak ho mnohí chápu ako základové prídavné meno vyjadrujúce prvý stupeň vlastnosti. Nezanedbateľným faktom je, že u mnohých používateľov slovenčiny sa už stratila súvislosť s významom a fungovaním prídavného mena optimálny v pôvodnom jazyku, latinčine, a zaraďujú ho medzi také prídavné mená ako znamenitý, jedinečný ap., ktoré sa stupňujú. Napokon svoju úlohu zohráva i to, že konkrétne hodnotenie, porovnanie sa robí zvyčajne v určitých podmienkach, za daných okolností alebo porovnávaním s niekým (niečím) iným, čím sa relativizuje. Ak sa napríklad hľadá optimálne riešenie a vyberá sa z niekoľkých možností, vtedy sa možno o prijatom riešení vysloviť ako o najoptimálnejšom riešení.
Podobne je to s prídavným menom ideálny, ktoré má význam spĺňajúci všetky požiadavky, predstavy, dokonalý, vzorný, čiže takisto vyjadruje najvyššiu mieru vlastnosti. Jazyková prax – ústne i písomné prejavy – nás presviedčajú, že i toto adjektívum sa bežne stupňuje, porov. Niet ideálnejšieho miesta pre ruch, hluk a ustavičný pohyb ako kaviarne. – Naozaj si pre svoju robotu nevieš predstaviť ideálnejšie podmienky? – Ideálnejší podnájomník by sa už nenašiel. – Počasie nie je práve najideálnejšie, ale azda sa umúdri. – Január bol najideálnejší na podanie žiadosti o devízový prísľub. – Mojou najideálnejšou dovolenkou je les a hubárčenie.
Na záver doplňme, že je skupina vzťahových prídavných mien, ktoré sa bežne nestupňujú, no v určitých situáciách (kontextoch) na vystupňovanie príznaku používatelia využijú aj túto možnosť, napr. pápežský – pápežskejší v známom frazeologizme pápežskejší od pápeža; nekonečný – nekonečnejší ako argentínska telenovela – najnekonečnejšia diaľka; oplanovitý – najoplanovitejší oplan či básnické spojenia najnočnejšia noc, najosamotenejšia samota. Takýmto stupňovaním sa dosahuje expresívny účinok.
Aj keď najmä ľudí s klasickým vzdelaním stupňovanie prídavných mien optimálny, ideálny môže vyrušovať, a ako sme vysvetlili, je nadbytočné, v súčasnej slovenčine ho nemožno odmietať ani vtedy, keď sa niečo hodnotí bez porovnávania.
Silvia Duchková
Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV, v. v. i., v Bratislave
