Múzeum histórie vojenstva

Vo Vojensko-historickom múzeu vo Viedni sa nachádza množstvo unikátnych exponátov z histórie vojenstva. Návštevníci múzea sa tu môžu oboznámiť s vojenskými dejinami strednej Európy, zdokumentovanými od začiatku tridsaťročnej vojny v roku 1618 až do súčasnosti.

Vo Viedni je asi 30 múzeí s návštevnosťou viac než 100 000 ľudí za rok a približne 150 ďalších menších múzeí. Do tridsiatky najnavštevovanejších múzeí patrí aj Vojensko-historické múzeum (Heeresgeschichtliches Museum), ktoré je hlavným múzeom rakúskej spolkovej armády. Múzeum dokumentuje vývoj a históriu rakúskeho vojenstva, a to prostredníctvom rozsiahlych zbierok exponátov rôzneho druhu – ide najmä o zbrane a ďalšiu výzbroj, uniformy, zástavy, maľby, rady a vyznamenania, fotografie, modely a dokumenty.

Útočisko štátnej moci

Viedenské Vojensko-historické múzeum sídli v jednej z budov rozsiahleho komplexu Arsenal. Popudom na výstavbu tohto vojenského komplexu s 31 stavbami bola marcová revolúcia v roku 1848.

Automobil Gräf & Stift, v ktorom 28. júna 1914 v Sarajeve zavraždili následníka trónu arcivojvodu Františka Ferdinanda s manželkou Žofiou Chotkovou.

Účelom komplexu však nebola ochrana mesta pred útokom zvonku, ale poskytnutie útočiska štátnej moci v prípade ďalších revolučných udalostí. Pokyn na výstavbu komplexu dal vtedy ešte len 19-ročný, práve korunovaný cisár František Jozef II. Budovu, v ktorej múzeum teraz sídli, postavili v rokoch 1850 až 1856 podľa plánov dánskeho architekta Theophila von Hansen, ktorý na stavbe uplatnil byzantské a gotizujúce stavebné prvky. Išlo o prvú budovu v Rakúsku postavenú špeciálne na muzeálne účely, pre vtedajšie dvorné múzeum zbraní. Triedenie a inštalovanie zbierok však trvali pomerne dlho, takže múzeum pre verejnosť otvorili až v roku 1869, a to ako prvé múzeum vo Viedni. Slávnostné otvorenie cisárom sa však uskutočnilo ešte neskôr, v máji 1891. Po vypuknutí prvej svetovej vojny v roku 1914 múzeum zatvorili. Po skončení vojny v roku 1918 sa vzhľadom na veľmi zlú hospodársku situáciu uvažovalo o rozpredaji zbierok, čo sa napokon nestalo.

Dvojnásobné znovuzrodenie

V septembri 1921 múzeum znovu otvorili a do popredia sa dostali exponáty dokumentujúce rôzne aspekty prvej svetovej vojny. Po pripojení Rakúska k vtedajšej Nemeckej ríši v marci 1938 podliehalo múzeum šéfovi vojenských múzeí v Berlíne. Počas druhej svetovej vojny múzeum nebolo pre verejnosť prístupné a využívalo sa najmä na propagandu – zvláštne výstavy oslavovali úspechy nemeckej armády (wehrmachtu). Keď spojenci začali Viedeň bombardovať, najcennejšie exponáty odviezli pracovníci múzea do bezpečia, čo sa ukázalo ako prezieravé, pretože komplex Arsenalu vrátane budovy múzea bombardovanie ťažko poškodilo. Po skončení vojny mnohé exponáty spojenecké mocnosti zrekvirovali, ďalšie padli za obeť drancovaniu, na ktorom sa okrem sovietskych vojakov podieľali aj civilisti. Múzeu opäť hrozil úplný zánik, ale napokon sa už v roku 1946 začalo s jeho obnovou a v júni 1955 ho znovu slávnostne otvorili. V septembri 1998 pribudla v múzeu Sieň republiky a diktatúry, ktorej exponáty reflektujú obdobie od roku 1918 do roku 1945 vrátane éry národného socializmu. Po dvojročnej prestavbe 28. júna 2014 – presne na sté výročie atentátu v Sarajeve – v Arsenale otvorili modernizované siene pokrývajúce obdobie prvej svetovej vojny.

Pokračovanie článku si môžete prečítať v časopise Quark 3/2017.

Časopis Quark si môžete objednať tu alebo na adrese: predplatne@quark.sk

Rado Mlýnek

Foto autor

Komentáre