Do jazykovej poradne Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV opakovane prichádzajú otázky týkajúce sa skloňovania mužských priezvisk zakončených na -ec, -ek a -ok. Ide o priezviská ako Feranec, Škovránek, Parobok. Opytujúci váhajú, či majú pri skloňovaní takýchto priezvisk vkladné samohlásky e, o vynechať alebo zachovať, teda či je jazykovo v poriadku formulácia blahoželáme pánu Ferancovi alebo blahoželáme pánu Feranecovi, obráťte sa na kolegu Škovránka alebo Škovráneka, stretol som sa so susedom Parobkom či Parobekom. Takáto dilema vzniká často pri písaní diplomov, pozvánok, ale nie je neznáma ani redaktorom a novinárom pri písaní a spracúvaní textov. Ako to teda je?
Základné pravidlo hovorí, že ak sa živo pociťuje súvislosť takéhoto priezviska so všeobecným podstatným menom alebo vlastným menom, vkladná samohláska vypadáva, tak ako vypadáva pri skloňovaní pôvodného mena, napr. Vrabec – Vrabca, Nemec – Nemca, Jalovec (podľa nárečového označenia borievky) – Jalovca; Urbánek (od krstného mena Urban) – Urbánka, Tvarožek (od všeobecného podstatného mena tvaroh) – Tvarožka, Pekárek (od pekár) – Pekárka; Dudok (od pomenovania vtáka) – Dudka, Pastorok (od pastorok vo význame nevlastný syn) – Pastorka. Ak sa takáto súvislosť nepociťuje alebo ak je priezvisko významovo nepriehľadné, vkladná samohláska sa zachováva, porov. Perec – Pereca, Virec – Vireca, Fusek – Fuseka, Šabek – Šabeka. Vkladné samohlásky sa zvyčajne zachovávajú pri skloňovaní priezvisk zakončených na -ček, -štek a -čok, napr. Martinček – Martinčeka, Pištek – Pišteka, Urbančok – Urbančoka.
Priezvisko Feranec je utvorené z maďarskej podoby Ferenc slovenského krstného mena František. V priezvisku Škovránek ľahko identifikujeme názov chýrneho spevavého vtáka. Priezvisko Parobok vzniklo zo všeobecného podstatného mena parobok, známeho najmä v dedinskom prostredí ako označenie mládenca. Všetky tri priezviská teda možno skloňovať s vynechávaním vkladných samohlások: blahoželáme pánu Ferancovi, obráťte sa na kolegu Škovránka, stretol som sa so susedom Parobkom.
Výskyt priezvisk so zakončením na -ec, -ek, -ok je v slovenčine bohatý a pestrý čo do motivácie vzniku i hláskovej či tvarovej variantnosti. Presviedčajú nás o tom priezviská, ktoré vznikli z vlastných mien, predovšetkým krstných mien a ich domáckych podôb, napr. Adamec, Adámek, Adamček (od Adam), Janec, Janek, Janček, Janíček (od Ján), Štefanec, Štefánek, Štefeček, Štefek, Števček (od Štefan), Jurek, Jurášek, Juráček i Ďurček, Ďurčok (od Juraj) a mnohé iné. Časté sú priezviská odvodené od národných a obyvateľských mien, napr. Turek, Ťurek, Turček, Tureček; Moravec, Morávek, Moravek; Oravec, Oravčok, ale aj od názvov vtákov a zvierat, napr. Krahulec, Škorec, Holubec; Baránek/Beránek, Baranček, Barančok; Svrček, Svrčok. Motiváciou vzniku priezvisk boli aj príbuzenské vzťahy, názvy povolaní a vlastností človeka, často prezývkového charakteru.
Aj pri identifikácii motivujúceho slova, na základe ktorého by sa podľa uvedeného pravidla mali samohlásky e, o v príslušnom priezvisku vypúšťať, však registrujeme rovnaké priezviská s rozličným skloňovaním. Súvisí to s rodinnou tradíciou či rodinným úzom, ako sa určité priezvisko zaužívalo v konkrétnej rodine. Ako príklad spomenieme priezvisko Hudec, ktoré sa v niektorých rodinách skloňuje so zachovávaním, v iných s vynechávaním samohlásky e, čiže Hudca i Hudeca. Rovnako je to s priezviskom Drábek – Drábka i Drábeka či Michálek – Michálka i Micháleka. Aj priezvisko Dudok so samohláskou o sa skloňuje variantne – Dudka i Dudoka. V takýchto prípadoch sa rešpektuje rodinná tradícia a obidve podoby sa považujú za správne.
So zachovávaním alebo vynechávaním samohlások e, o pri skloňovaní mužských priezvisk na -ec, -ek a -ok je spojené prechyľovanie, čiže tvorba ženských priezvisk. To znamená, že ak sa vkladné samohlásky pri skloňovaní vypúšťajú, vypúšťajú sa aj pri prechyľovaní, ak sa ponechávajú, rovnako je to pri prechyľovaní: Vrabec – Vrabca – Vrabcová, Morávek – Morávka – Morávková, Pastorok – Pastorka – Pastorková; Perec – Pereca – Perecová, Stanček – Stančeka – Stančeková, Marčok – Marčoka – Marčoková. Používanie priezviska v rodine si preto pri neistote možno overiť priamo u jeho nositeľa alebo ho možno zistiť z podoby ženského priezviska (napr. matky alebo manželky).
Silvia Duchková
Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV, v. v. i., v Bratislave
