Myslenie v čase neistoty

V náhodných zhlukoch vidíme zmysluplné tvary, ako je napríklad UFO z oblakov, foto Unsplash.

Naša slovná zásoba sa v posledných rokoch obohatila o výrazy, ktoré sa najmä v aktuálnom období používajú oveľa častejšie. Ide o pojmy ako dezinformácie, fake news, konšpiračné teórie, hoaxy, postfaktuálna doba, pseudoveda a podobne. O nich, aj o tom, prečo ľudia veria rôznym nepodloženým teóriám a informáciám, sme sa rozprávali s doc. PaedDr. Vladimírou Čavojovou, PhD., z Ústavu experimentálnej psychológie SAV v Bratislave.

Čomu sa momentálne venujete?

Posledné roky sa s kolegami venujeme najmä kognitívnym skresleniam a najmä nepodloženým presvedčeniam. Voláme ich aj epistemicky podozrivé (z angl. epistemically suspect beliefs) a týkajú sa paranormálnych javov, konšpiračných teórií a pseudovedy. Veľkú časť našej práce tvorí úsilie prísť na to, aké faktory prispievajú k tomu, že sme ochotní uveriť nezmyslom a šíriť ich ďalej. Okrem kognitívnych skreslení sa zameriavam aj na vedecké myslenie a na to, ako ho u ľudí zvýšiť.

Doc. PaedDr. Vladimíra Čavojová, PhD., je pracovníčka Ústavu experimentálnej psychológie Centra spoločenských a psychologických vied SAV v Bratislave. Vyštudovala psychológiu a anglický jazyk na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre. Vo svojej práci skúma nepodložené presvedčenia, kognitívne omyly a vedecké myslenie. Cieľom jej výskumu by malo byť aj zlepšenie vedeckej komunikácie, aby sme zamedzili šírenie dezinformácií. Okrem vedeckej práce sa venuje aj popularizácii vedy, za čo dostala v roku 2020 aj ocenenie SAV. Je autorkou a spoluautorkou niekoľkých kníh určených aj pre širšiu verejnosť, napríklad Rozum: Návod na použitie (Iris 2016), Anatómia intuície (Iris 2016), Experimenty v psychológii (Iris 2017) a Prečo ľudia veria nezmyslom (Premedia 2019).

Čo je vedecké myslenie?

Autor ilustrácie Ján Kurinec

Vedecké myslenie nie je niečo, čo by bolo typické len pre vedcov. Dokonca sa dá naučiť vedecky myslieť. Ide skôr o schopnosť vyhodnocovať kvalitu dôkazov, pričom ich vieme vyhodnotiť tým lepšie, čím lepšie poznáme nástroje, ktoré má veda k dispozícii na svoj výskum. Ide teda o poznanie vedeckých postupov, napríklad ako fungujú kontrolné skupiny, alebo čo je náhodné rozdelenie skupín. Vedecké myslenie súvisí so vzdelaním, s pochopením metodológie. Ak si vezmeme vedeckú gramotnosť, tá sa štandardne testuje vedomostnými testami. Napríklad či vieme, čo je atóm, koľko dní trvá Zemi obehnúť okolo Slnka a podobné faktografické témy. Vo výskumoch sa ukazuje, že Slováci sú na tom vedomostne celkom dobre. Horšie je to s tým, čo s vedomosťami robíme, ako usudzujeme, ako ich používame. Súčasťou vedeckého myslenia je aj postoj k vede, k pochopeniu dôležitosti vedy v rozvoji technológií. Vo výskumoch sa ukazuje, že ľudia, ktorí majú lepšie schopnosti vedeckého myslenia, majú menej nepodložených presvedčení a, naopak, ľudia, ktorí majú tendenciu spoliehať sa viac na intuíciu a nedôverujú vedcom, skôr uveria konšpiráciám.

Postfaktuálna doba

Kedysi sme poznali napríklad osvietenstvo vyznačujúce sa príklonom k rozumu a spoliehaním sa na fakty. V súčasnosti sledujeme viac príklon k relativizmu, k zľahčovaniu faktov a zmenšovaniu ich dôležitosti. Viac nás ovplyvňujú naše subjektívne pravdy, ktoré považujeme za fakty. Toto obdobie označujeme ako postfaktuálne. Vysvetliť sa to dá na štádiách vývinu reflektívneho myslenia, ktoré poznáme z psychológie. V prvom absolútnom štádiu si deti myslia, že pravda je niečo objektívne a uznávaná autorita im ju dá. Adolescenti neskôr prechádzajú do štádia, kde si uvedomujú dočasnosť a omylnosť poznania a aj to, že poznanie vytvárajú ľudia, ktorí sa môžu mýliť. To u nich často vedie k relativizmu, že moja pravda je rovnako dobrá ako tvoja. Nie všetkým sa potom podarí prejsť do ďalšieho štádia, kam by sme mali dospieť. V ňom si uvedomíme, že poznanie je premenlivé a omylné, ale zároveň máme kritériá, ktoré nám umožňujú s pomerne veľkou istotou usúdiť, že toto je pravdepodobne pravda a toto je len názor. Pre niektorých ľudí však nie je ani také dôležité, čo je pravda, ale čo by mohla byť pravda. To potom vidíme nielen na náraste populizmu, ale aj v diskusiách na sociálnych sieťach.

Na intuíciu sa teda netreba spoliehať?

Intuícia nemusí byť nevyhnutne zlá, no bez toho, aby sme si ju overili, nevieme povedať, či nás vedie správnym alebo nesprávnym smerom. Preto na overenie intuícií používame aj možnosti, ktoré nám poskytuje práve vedecké myslenie. Existuje tzv. tripartitný model, ktorý hovorí o tom, že potrebujeme mať tri základné oporné body. Po prvé ide o schopnosti, ako je napríklad inteligencia. Tá však nie je všetko, lebo aj inteligentným ľuďom sa môže stať, že uveria intuícii a rôznym konšpiráciám. Preto sa dostávame aj k druhému opornému bodu, ktorým sú konkrétne vedomosti, poznatky z vedy, teda vedecké myslenie nazývané aj mindware (ako paralela k software). Poslednou zložkou je motivácia, pretože darmo budeme mať vedomosti aj schopnosti, ak nie sme motivovaní overovať si fakty a hľadať dôkazy. Vedecké myslenie je teda dôležité, ale samo osebe nestačí, sú nevyhnutné všetky tri spomenuté zložky.

Je vedecké myslenie zhodné s kritickým myslením?

Kritické myslenie je širší pojem a vedecké myslenie je jeho súčasťou. Do kritického myslenia patria napríklad aj schopnosť argumentácie, interpretácie, dedukcie. V rámci našich výskumov sa venujeme najmä porozumeniu toho, ako vzniká poznanie, ako si overujeme informácie, ako vznikne záver na základe dostatočných dôkazov. Ľudia často nerozumejú, že ak je medzi niečím vzťah, tak ešte medzi tým nemusí byť príčinná súvislosť. Teda že korelácia nie je kauzalita. To je aj jeden z problémov, ktorý sa objavuje v súvislosti s aktuálnou pandemickou situáciou.

Využívate súčasnú situáciu aj pri vašich výskumoch?

Na jar, keď sa začínala pandémia a na Slovensku sa objavil prvý prípad ochorenia COVID-19, diskutovali sme s kolegami o tom, že sa začínajú šíriť prvé nepodložené správy a konšpirácie o tejto téme. Týkali sa napríklad vzniku a pôvodu vírusu, správ, že ide o biologickú zbraň a objavovali sa rôzne zaručené informácie o spôsoboch prevencie a liečby. V tejto súvislosti sme sa rozhodli využiť to a pozrieť sa, ako vznikajú konšpirácie v priamom prenose.

Pokračovanie článku si môžete prečítať v časopise Quark 12/2020. Ak chcete mať prístup k exkluzívnemu obsahu pre predplatiteľov, prihláste sa. Ak ešte nie ste naším predplatiteľom, objednajte si predplatné podľa vášho výberu tu.

Za rozhovor ďakuje redakcia Quarku
Výsledky prvého zberu dát sú spracované v anglickom jazyku na: https://psyarxiv.com/f9e6p/

Komentáre