Pred Slovenskom stoja veľké výzvy spojené s čoraz viditeľnejšími dôsledkami globálnej zmeny klímy, nákladmi na plnenie ambicióznych klimatických cieľov Európskej únie a potrebou hľadať rovnováhu medzi ochranou prírody a biodiverzity, ekonomickým rozvojom a civilizačnými tlakmi vyplývajúcimi zo súčasných vzorcov výroby a spotreby.
Extrémne vysoké teploty v tomto lete znovu pripomenuli, že zmena klímy nie je abstraktný problém, ale čoraz viac realita, ktorá so sebou nesie sociálne a ekonomické náklady. Prístupy Slovenska v oblasti riešenia príčin a adaptácie na zmenu klímy sú definované rámcom OSN a EÚ, ako aj vzájomne dohodnutými kľúčovými oblasťami prístupov, intervencií a ich cieľmi. Na ich základe sa vytvoril a priebežne aktualizuje národný strategický rámec na zmiernenie zmeny klímy a prispôsobenie sa jej.
Zelená dohoda
Prvý spoločný cieľ v rámci zmeny klímy prijala Európska rada už v roku 1990. Išlo o stabilizáciu emisií CO2 na úrovni roku 1990 do roku 2000. EÚ začala cestou regulácie a obchodovania s emisiami. V rámci Zelenej dohody (Green Deal), ktorú v decembri 2019 predstavila Európska komisia, sa aj Slovensko prihlásilo k záväzku, aby sa Európa stala prvým klimaticky neutrálnym kontinentom do roku 2050. Ide o paradigmatickú zmenu, ktorá si vyžaduje systematické zvýšenie adaptačnej kapacity a transformáciu celej ekonomiky založenú na princípoch obehového hospodárstva, rozvoji obnoviteľných zdrojov energie a technológiách zachytávania uhlíka.
Zelená dohoda zároveň predstavuje komplexný balík opatrení, ktorý by mal európskym občanom a podnikom umožniť využívať výhody udržateľného rozvoja. Podporované opatrenia sa týkajú oblastí od radikálneho znižovania emisií cez investície do špičkového výskumu a inovácií až po ochranu prírodného prostredia Európy.
Európske ambície rastú v obdobiach ekonomickej stability a prosperity, zatiaľ čo krízy vedú buď k oslabeniu (2008 – 2013), alebo naopak k akcelerácii z bezpečnostných dôvodov, ako sme videli pri začiatku konfliktu na Ukrajine (2022). Súčasná fáza je spojená s rastúcou ekonomickou krízou v Európe, no napriek rôznym tlakom členských štátov zostávajú ciele znížiť emisie o 90 % do roku 2040 aj dosiahnuť neutralitu do roku 2050 nedotknuté a sú zakotvené v práve. Menia sa však mechanizmy, ktorými sa majú tieto ciele dosiahnuť, a došlo aj k určitým ústupkom. Medzinárodné kredity môžu od roku 2036 tvoriť 5 % cieľa (domáce zníženie emisií tak reálne klesá na približne 85 %), systém ETS2 sa odkladá o rok a začne platiť až v roku 2028, dochádza k zjednodušovaniu reportovacích povinností a väčšej flexibilite medzi sektormi. Deklarovaná ambícia však zostáva a nadväzuje na ňu architektúra financovania a vymáhania implementácie.
Stav a výzvy
V uplynulom desaťročí došlo na Slovensku k výraznému zlepšeniu energetickej účinnosti v domácnostiach aj v priemysle, zároveň pribudli zariadenia na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov. Slovensko splnilo svoj cieľ znižovania emisií skleníkových plynov na rok 2020 a v znižovaní emisií pokračovalo aj v nasledujúcich rokoch. Podľa najnovších údajov boli celkové emisie skleníkových plynov v roku 2024 približne o 55 % nižšie ako v roku 1990. K ďalšiemu poklesu emisií prispelo aj ukončenie ťažby a spaľovania uhlia na Hornej Nitre. Najväčší podiel na emisiách nateraz majú priemysel, doprava, energetika a poľnohospodárstvo.
Celý článok nájdete v časopise Quark 9/2026.
Vďaka predplatnému si ho však môžete dočítať už teraz a získať aj prístup k exkluzívnemu obsahu!
Máte predplatné?
Prihlásiť saCentrum sociálnych a psychologických vied SAV
Pôvodný text vyšiel v online brožúre s názvom Zmena klímy I., ktorá je voľne prístupná na stránke Otvorenej akadémie SAV: otvorenaakademia.sav.sk.
