Na hudobnej mape

Rozlohou neveľké Slovensko zaujíma na európskej hudobnej mape pevné a významné miesto. Blízkosť hudobných centier Viedne a Budapešti spôsobovala, že u nás vždy znela hudba svetovej triedy. Bolo by čudné, keby Slovensko nemalo svoje špecializované hudobné múzeum.

Kaštieľ v Dolnej Krupej, foto wikipédia/Ladislav Miko

Keď už nič iné, na takú mapu by nás asi dostala už skutočnosť, že práve na našom území s veľkou pravdepodobnosťou zložil svoj najznámejší klavírny kúsok Ludwig van Beethoven.

Mesačný svit a iné

Sonátu mesačného svitu, ako dielo niekoľko rokov po skladateľovej smrti nazval jeden z kritikov a tým ho nevdojak navždy pomenoval, dokončil Beethoven zrejme v kaštieli v Dolnej Krupej. Tam bol v rokoch 1800 až 1801 a 1806 na pozvanie rodiny Brunswickovcov, ktorej kaštieľ patril. Sonáta č. 14 cis-mol Quasi una Fantasia sa stala nesmierne populárnou už za Beethovenovho života a doteraz patrí k jeho najhranejším skladbám.
Beethoven, pravdaže, nebol jediný. V roku 1767 uviedol v Letnom arcibiskupskom paláci, súčasnom Úrade vlády v Bratislave, za účasti Márie Terézie a jej syna Jozefa II., premiéru svojej opery Speváčka (La canterina) Joseph Haydn. V Pálffyho paláci koncertoval ako šesťročné zázračné dieťa Wolfgang Amadeus Mozart. V Primaciálnom paláci koncertoval Antonio Salieri, ktorého si v súčasnosti väčšina pamätá práve vďaka Mozartovi. V Prešporku začínal svoju kariéru Franz Liszt, ktorý na to nikdy nezabudol a po celý život sa staral o to, aby naše mesto žiadne veľké postavy hudby neobchádzali.
U nás sa narodil Johann Nepomuk Hummel, koncertovali tu Šostakovič, Rubinštejn, Straussovci a mnohí iní. Slovenské ľudové piesne boli predmetom celoživotného záujmu Bélu Bartóka, ktorý ako chlapec žil s matkou – rodáčkou z Martina – v Bratislave, kde chodil aj na gymnázium. Jedno z najväčších hudobných diel 20. storočia, Hudbu pre sláky, bicie nástroje a čelestu, Bartók čiastočne skladal počas jedného zo svojich pobytov vo Vysokých Tatrách. A to ešte nespomíname džez či modernú populárnu hudbu… Nielenže by bolo čudné, keby u nás nebolo žiadne múzeum hudby. Vlastne je skôr čudné, prečo je ich u nás iba zopár.

Dejiny a dobro

Hudobné múzeum Slovenského národného múzea v Bratislave je hlavnou inštitúciou u nás zameranou na dokumentáciu dejín hudby a hudobných nástrojov. Vzniklo v roku 1991 z hudobného oddelenia Historického múzea SNM, ktoré sprístupňovalo muzeálne zbierky hudobnej povahy od polovice 60. rokov minulého storočia. V zbierkovom fonde Hudobného múzea je viac ako 120 000 predmetov. Väčšinou ide o archívne dokumenty, ale aj o zbierky hudobných nástrojov. Archiválie siahajú až do 14. storočia. Významné sú aj zbierky hudobnín z rôznych lokalít Slovenska. Novšie dejiny slovenskej hudby sú zastúpené fondmi skladateľov, interpretov, teoretikov a organizátorov hudobného života, medzi najznámejších patria Ján Levoslav Bella, Eugen Suchoň, Alexander Moyzes, Alexander a Ján Albrechtovci, Štefan Németh-Šamorínsky, Frico Kafenda, Tibor Gašparek, Klára Havlíková, Mária Kišonová-Hubová, Bohdan Warchal a mnohí ďalší. Múzeum má v zbierkach aj rôzne programy, plagáty z fondov rôznych inštitúcií, hudobných festivalov a podujatí, ktoré mapujú vývoj hudobného života na Slovensku v minulom storočí. V zbierkach sú aj zvukové nosiče od fonografických valčekov cez šelakové a vinylové platne až po kompaktné disky a rôzne výtvarné predmety s hudobnými motívmi a vzťahmi.
Po zmienke o Beethovenovi neprekvapí, že ďalším pracoviskom Hudobného múzea SNM je kaštieľ v Dolnej Krupej, presnejšie Hudobný pavilón v susedstve hlavnej budovy. Expozícia dokumentuje život a dielo skladateľa s dôrazom na jeho vzťah k Slovensku. Dolná Krupá sa však na našu hudobnú mapu nedostala iba kvôli Beethovenovi. Z Dolnej Krupej pochádzala rodina Dopjerovcov, jej príslušníci po odchode do Spojených štátov amerických v 20. rokoch 20. storočia vynašli akustickú rezofonickú gitaru, ktorú nazvali dobro. Históriu ich gitary v súčasnosti pripomína výstava s názvom: … a nazvali ju Dobro®, ktorá má byť prístupná až do decembra tohto roku.

R

Otváracie hodiny

Hlavná expozícia Hudobného múzea v Brämerovej kúrii v Bratislave je otvorená od utorka do piatka od 10.00 do 17.00 h s tým, že posledný vstup býva o 16.30 h. Park pri kaštieli v Dolnej Krupej je pre verejnosť otvorený v júni až septembri denne od 8.00 do 20.00 h. Výstavné priestory sú otvorené od utorka do piatka od 9.00 do 15.30 h s posledným vstupom o 13.30 h. V sobotu a nedeľu býva otvorené na jeden vstup o 15.00 h po telefonickej objednávke. V októbri až apríli býva expozícia otvorená v utorok až piatok od 8.00 do 15.30 h s posledným vstupom o 13.30 h.

Tento článok si môžete prečítať v časopise Quark 6/2021. Ak chcete mať prístup k exkluzívnemu obsahu pre predplatiteľov, prihláste sa. Ak ešte nie ste naším predplatiteľom, objednajte si predplatné podľa vášho výberu tu.