Na Mars za tri mesiace

Možno s istotou povedať, že po niekoľkých návštevách Mesiaca americkými astronautmi bude najbližším cieľom pilotovaných letov do vesmíru planéta Mars.

Jedným z hlavných problémov, ktoré treba pri plánovaní ciest k Marsu vyriešiť, je optimalizácia trasy medzi obomi planétami. Tu sa však bije niekoľko protichodných faktorov. Vo všeobecnosti ide o to, či sa zvolí trasa, ktorá si vyžaduje minimálnu energiu, ale trvá dlhšie, alebo kratšie trvajúce vesmírne cestovanie, na ktoré však treba vynaložiť oveľa viac energie na pohon vesmírnej lode. Na let na Mars po energeticky najvýhodnejšej dráhe treba vynaložiť len približne polovicu energie než na let po najnevýhodnejšej dráhe. Treba však povedať, že energeticky najvýhodnejší let by trval asi deväť mesiacov, zatiaľ čo s vynaložením podstatne väčšej energie by sa dal uskutočniť et na Mars a späť za 400 až 450 dní. Tak či onak, na dlhé cesty do vesmíru bude ľudstvo potrebovať výkonnejšie a úspornejšie hnacie motory, než aké sa používajú teraz.
Chemickou reakciou (horením) poháňané rakety už narážajú na svoje teoretické hranice a elektrické pohony majú pomerne malý ťah. Raketoví inžinieri preto uvažujú o skonštruovaní výkonných a úsporných raketových motorov využívajúcich určitú formu jadrovej energie. Americká spoločnosť Ultra Safe Nuclear Technologies zaslala nedávno vesmírnej agentúre NASA koncepčný návrh nového motora typu NTP (Nuclear Thermal Propulsion, jadrový tepelný pohon). Spoločnosť tvrdí, že ňou navrhovaný raketový motor bude bezpečnejší a spoľahlivejší ako doterajšie motory typu NTP. Inovatívny motor by mal mať niekoľkonásobne vyššiu účinnosť ako súčasné chemické rakety a mohol by vyvolať revolúciu cestovania do ďalekých končín nášho vesmíru. Podľa spomenutej spoločnosti by takýto motor skrátil čas cestovania zo Zeme na Mars na tri mesiace. Firma priznáva, že hlavným problémom bude zhotoviť dostatočne ľahký reaktor, ktorý by spĺňal požiadavky na činnosť mimo zemskej atmosféry a neohrozoval by zdravie posádky. Zdrojom energie pre nový motor má byť jadrové palivo typu HALEU, ktoré je vyrobené zo spracovaného civilného jadrového paliva a jeho stupeň obohatenia uránom 235 sa pohybuje od 5 do 20 %, čo je viac ako pri palive pre civilné reaktory, ale menej než pri reaktoroch na pohon lodí.

RM, foto NASA, USNC-Tech

Tento článok si môžete prečítať v časopise Quark 12/2020. Ak chcete mať prístup aj k exkluzívnemu obsahu pre predplatiteľov alebo si objednať tlačenú verziu časopisu Quark, prihláste sa alebo zaregistrujte.
Komentáre