Ak na Marse niekedy existoval život, rover Perseverance môže odhaliť jeho stopy pri výskume sedimentov na dne krátera Jezero. Podľa vedcov bol kráter kedysi naplnený vodou. Rieka napájajúca jazero postupne vytvorila zo sedimentov na jeho okraji obrovskú deltu. Keď jazero zaniklo, usadeniny v kráteri boli… pokračuj
Vedci môžu skúmať vnútorné zloženie vesmírnych telies aj štúdiom seizmických vĺn. Sonda InSight na Marse vďaka otrasom po náraze asteroidu pomohla zistiť štruktúru jadra tejto našej susednej planéty. Sondu InSight (čo znamená po anglicky náhľad a je to aj skratka zo slov Interior Exploration using… pokračuj
Planéta Mars má podľa nového výskumu husté jadro z tekutého železa, ktoré obklopuje tenká vrstva roztavenej horniny. Toto vysvetlenie rieši hádanku, ktorá vznikla, keď merania naznačili, že planéta môže mať veľké, no ľahké jadro bohaté na prvky s malou hustotou. Mars je však zložený z… pokračuj
Povrch Marsu sa neobnovuje v dôsledku tektoniky ako na Zemi. Vďaka tomu sa na ňom zachovali obrovské oblasti s fosílnymi riekami a jazerami starými miliardy rokov. Už od roku 2012 rover NASA Curiosity zisťuje prítomnosť jednoduchých organických molekúl, ktoré môžu vznikať geologickými aj biologickými procesmi.… pokračuj
Robotické výskumné vozidlo NASA Perseverance našlo v marťanskom kráteri Jezero zhluky minerálov s rozmanitými organickými látkami. Napriek všetkým rozdielom má prostredie Marsu v našej Slnečnej sústave predsa len najbližšie k pozemskému. Je tak prvé na rade pre astrobiológiu, skúmanie možností mimozemského života. Zatiaľ však poznáme iba jediný… pokračuj
Kôra, pukliny a iné geologické prvky v piesočných dunách v blízkosti marťanského rovníka vedú vedcov k domnienke, že voda tam mohla byť v oveľa bližšej minulosti, než sa doteraz predpokladalo. Vietor by povrch erodoval. Podľa vedcov sú najlepším vysvetlením topiace sa kapsy zamrznutej slanej vody.… pokračuj
Súčasná moderná doba ponúka okamžitý prístup k informáciám. Mnohí z nás majú vo vrecku smartfón. Na ňom stačí urobiť zopár klikov a vďaka internetu nám ukáže to, čo hľadáme. Treba však myslieť aj na to, že to môže byť dvojsečná zbraň. Vieme síce rýchlo získať… pokračuj
Silné zemetrasenie na Marse pomohlo vedcom zistiť hrúbku jeho kôry. V máji 2022 planétou otriaslo zemetrasenie s magnitúdou 4,7, ktoré trvalo viac ako šesť hodín. Seizmologická sonda NASA InSight zaznamenala vlny, ktoré obleteli Mars až trikrát. To vedcom umožnilo odvodiť hrúbku marťanskej kôry. Seizmológ Doyeon… pokračuj
Rover Zhurong pracoval na Marse od mája 2021 v rámci čínskej marťanskej misie Tianwen-1. Robotické výskumné vozidlo získalo veľké množstvo užitočných údajov. Rover skúmal okraj planiny Utopia Planitia, na ktorej v rokoch 1976 až 1980 pôsobila sonda NASA Viking 2. Misia mala trvať 93 solov (sol,… pokračuj
Srdce Marsu je veľké ako náš Mesiac a takmer dvakrát hustejšie. Naznačujú to otrasy spôsobené zemetrasením a dopadom meteoritu, ktoré prešli jadrom planéty. Vlny umožnili spresniť odhady jeho veľkosti, hustoty a zloženia. Na jedno zemetrasenie na odvrátenej strane sme čakali viac ako 900 dní. Potom, o 24 dní… pokračuj
