Najstaršie chameleóny pochádzajú z Čiech

Pri pohľade na chameleónov človeku napadne azda jediné – ich nevšedný vzhľad a správanie akoby boli viac výtvorom nejakého karikaturistu než dielom prírody. Slovenským vedcom sa najnovšie podarilo poodhaliť evolúciu týchto exotických plazov, a tak nazrieť aj do ich fascinujúceho sveta.

Rekonštrukcia chameleóna Andrusovho
(Chamaeleo andrusovi)

Chameleóny patria k najznámejším skupinám plazov. Ich bizarný vzhľad a neobvyklé správanie priťahujú pozornosť ľudí už oddávna. Počas svojej evolúcie chameleóny vytvorili množstvo rôznorodých a neopakovateľných podôb. V súčasnosti našu planétu obýva približne 160 druhov. Nájdeme medzi nimi aj priam trpasličie formy, akou je napríklad druh Brookesia minima, ktorý dosahuje maximálnu dĺžku 33 mm (samce dosahujú dĺžku sotva 28 mm a sú tak jedny z najmenších plazov na svete). Najväčším chameleónom vôbec je chameleón obrovský (Furcifer oustaleti) z Madagaskaru, ktorý môže byť dlhý až 80 cm. Mnoho druhov chameleónov vymiera následkom ľudskej činnosti ešte skôr, než sa ich podarí objaviť.
K najnovším poznatkom o tejto fascinujúcej skupine plazov prispeli i slovenskí vedci z Univerzity Komenského v Bratislave. Z vrstiev starých približne 20 miliónov rokov opísali jedného z najstarších druhov chameleónov na svete. Ide o unikátny nález – vôbec najstaršieho známeho chameleóna, ktorý má zachované aj kosti lebky, nie iba čeľuste. Chamaeleo andrusovi čiže chameleón Andrusovov – tak znie názov tohto, pre vedu nového živočícha. Druh dostal svoje meno na počesť slovenského geológa ruského pôvodu Dimitrija Andrusova, ktorý mal v 20. storočí najväčší podiel na rozvoji geologických vied na Slovensku.
Zvláštnosťou je, že tento relatívne menší druh vyhynutého chameleóna nemal vyvinutú lebečnú prilbicu (tzv. temenný hrebeň), typickú pre prevažnú väčšinu dnešných chameleónov. Prilbica slúži najmä na komunikáciu pri súbojoch samcov a je veľkou pýchou napríklad chameleóna jemenského (Chamaeleo calyptratus). Samce tohto druhu ju majú enormne vyvinutú a môže dosiahnuť výšku až 8 cm. S týmto druhom sa môžeme často stretnúť v predajniach zvierat, pretože je veľmi obľúbeným objektom teraristov. Nález z Čiech tak prináša nové svetlo do evolúcie týchto populárnych jašterov. Keby sme pozorovali mláďatá chameleónov po vyliahnutí, zistili by sme, že rovnako aj im lebečná prilbica chýba. Podobajú sa teda na svojho predka a prilbica sa im formuje až neskôr. Tento jav označujú vedci odborným termínom peramorfóza. Chameleón Andrusov tak dokazuje, že práve tento proces sa podieľal na vzniku jedného z ich najtypickejších znakov. Evolúcia tejto nevšednej skupiny plazov však začala pravdepodobne oveľa skôr, než dokladuje fosílny materiál. Najbližšími príbuznými chameleónov sú agamy. Kedy sa však presne v evolúcii tieto dve línie od seba oddelili, nie je ešte jasné. Pôvod chameleónov treba hľadať zrejme na Madagaskare, ktorý je domovom takmer polovice všetkých dnešných známych druhov.

Tento článok si môžete prečítať v časopise Quark 09/2010. Ak chcete mať prístup aj k exkluzívnemu obsahu pre predplatiteľov alebo si objednať tlačenú verziu časopisu Quark, prihláste sa alebo zaregistrujte.

 

Komentáre