Nenahraditeľná: Bude jej dosť pre všetkých?

Voda je nevyhnutnou podmienkou existencie života na Zemi. Jej množstvo sa v čase nemení: dinosaury pred miliónmi rokov pili tú istú vodu, ktorú pijeme v súčasnosti. Je to možné preto, lebo ekosystém našej planéty funguje ako gigantický destilačný systém poháňaný energiou Slnka, počas ktorého sa voda zbavuje nečistôt a môže byť mnohonásobne využívaná.

Väčšina biologických objektov potrebuje pre svoju existenciu sladkú vodu, aj keď existuje skupina rastlín označovaná ako halofyty, ktoré sa uspokoja aj so slanou vodou. Principiálne môže byť všetka voda hydrosféry zdrojom sladkej vody, ak sa z nej odstránia látky v nej rozpustené alebo rozptýlené, aby splnila kritériá pre sladkú vodu.

Gigantické destilačné zariadenie

Najjednoduchší spôsob prípravy sladkej vody zo slanej alebo inak znečistenej je jej destilácia, teda odparovanie a následná kondenzácia pár. V prírode tento proces prebieha kontinuálne ako súčasť obehu vody v prírode. Zrážky ako zdroj vody na súši sú vodou, ktorá sa vyparí z celého celkového povrchu Zeme. Z povrchu súše sa však vyparí len 17 % z celkovej vyparenej vody z povrchu planéty; zvyšných 83 % sa vyparí z hladiny morí a oceánov. Značná časť z nej sa dopraví oblakmi nad povrch súše, kde spadne vo forme zrážok ako sladká voda. Zem tak funguje ako gigantické destilačné zariadenie poháňané energiou Slnka.

Obeh vody v prírode, ktorý sa označuje aj ako hydrologický cyklus, nie je dôležitý len pre permanentné čistenie vody umožňujúce jej opakované použitie, ale dôležitá je obrovská spotreba energie na výpar vody. Táto spotreba energie bráni zvyšovaniu teploty biosféry a jej extrémnym výkyvom; stabilizuje teplotu biosféry tak, aby v nej mohol existovať život v takej forme, v akej ho poznáme.

Slaná verzus sladká voda

Viac ako 97 % všetkej vody na Zemi sa označuje ako slaná voda. Je to voda obsahujúca rozpustené minerálne látky. Čistá voda, t. j. bez rozpustených látok (solí) v podstate neexistuje. Vody blízke čistej vode sú dažďová alebo destilovaná, no aj tie obsahujú rádovo desiatky miligramov rozpustených látok na liter. Za sladkú vodu sa spravidla označuje voda s obsahom rozpustených látok menším ako jeden gram na liter. Aby sladká voda bola aj pitnou, musí obsahovať menej ako 0,5 gramu rozpustených látok a nesmie obsahovať látky, ktoré sú aj v malých koncentráciách toxické alebo chuťovo neprijateľné.

Sladká voda tvorí len 2,7 % celkového množstva vody na Zemi a pokryla by ju vrstvou hrubou 84 metrov. Väčšina sladkej vody sa však nachádza v ľadovcoch, a teda disponibilné množstvo sladkej vody tvorí len asi 0,6 % všetkej pitnej vody, čo je ekvivalent 17-metrovej vrstvy vody pokrývajúcej Zem. Je to veľa alebo málo?

Podľa záväzných kritérií (nariadenie vlády SR č. 91/2023 Z. z., v ktorej je implementovaná aj smernica ES/2000/60 o kvalite pitnej vody) musí pitná voda spĺňať 82 kontrolovateľných a kontrolovaných kritérií. Jedným z nich je, že pitná voda má obsah rozpustených minerálnych látok nižší ako 0,5 gramu na liter. Voda patriaca do prechodnej oblasti medzi sladkou a slanou je brakická voda. Takto sa označuje voda s obsahom rozpustených látok 0,5 až 3 g/l. Minerálna voda obsahuje podľa platnej vyhlášky viac ako 1 g/l rozpustených látok (napríklad Fatra 4,5 g/l, piešťanská voda 1,7 g/l, Mitická 1,54 g/l). Morská voda obsahuje 31 až 37 g/l rozpustených látok a jej hustota je približne 1 024 g/l. Pre zaujímavosť, voda z Mŕtveho mora obsahuje 335 g/l rozpustených látok a jej hustota 1 240 g/l. Hustota ľudského tela je približne 1 050 g/l, preto sa človek v Mŕtvom mori vznáša na hladine.

Autor článku: Ing. Viliam Novák, DrSc.
Ústav hydrológie SAV, v. v. i., v Bratislave