Nepriateľ v našich cievach

Hosťom februárovej vedeckej kaviarne bude Tomáš Šimurda z Jesseniovej lekárskej fakulty v Martine UK a Univerzitnej nemocnice Martin, ktorý bude hovoriť o krvných zrazeninách.

Udalosť na Facebooku

Krvná zrazenina (trombus) je príčinou vysokého počtu úmrtí vo svete. Mnohí ľudia sa domnievajú, že je to málo ovplyvniteľný jav, pravdou však je, že jej vzniku sa dá predchádzať. Ochorenie postihuje najmä oblasť dolných končatín a panvy, no zavlečenie trombu môže spôsobiť viacero závažných stavov od pľúcnej embólie po infarkt myokardu. Prečo vznikajú krvné zrazeniny? Aké sú ich následky a ako im možno predchádzať? Odpovede na tieto otázky sa dozviete vo Vede v CENTRE vo štvrtok 29. februára 2024 o 17.00 h v CVTI SR na Lamačskej ceste 8A v Bratislave. Prednáška sa bude zároveň streamovať a záznam z nej bude neskôr dostupný na YouTube CVTI SR. Ak vás táto téma zaujala, otázky k nej posielajte do 28. februára 2024 na e-mail ncpvat@cvtisr.sk.

Pojem trombóza je odvodený z gréckeho slova thrombosis, ktoré možno preložiť ako zrážanie. Pod trombózou rozumieme vytvorenie krvnej zrazeniny v krvnej cieve a tým vyvolané zúženie, respektíve upchatie tejto cievy. Tvorba krvnej zrazeniny je podkladom troch hlavných kardiovaskulárnych príčin úmrtia – infarktu myokardu, ischemickej cievnej mozgovej príhody a venózneho tromboembolizmu. Keďže až 60 % prípadov venózneho tromboembolizmu vznikne počas pobytu v nemocnici, tento fenomén sa zaraďuje k takým príčinám úmrtnosti v nemocničnom zariadení, ktorým sa dá predchádzať. Dokonca aj dlhé sedenie, trvajúce viac ako 90 minút denne, zvyšuje riziko vzniku trombózy. Prednáška je určená záujemcom o pochopenie krvného zrážania, vzniku trombózy a pľúcnej embólie.

MUDr. Tomáš Šimurda, PhD., pôsobí ako lekár a vysokoškolský pedagóg na Klinike hematológie a transfuziológie Jesseniovej lekárskej fakulty v Martine Univerzity Komenského a v Univerzitnej nemocnici Martin. V klinickej praxi a vo výskume sa venuje vzácnym vrodeným poruchám zrážania krvi. Do diagnostiky týchto ochorení zaradil genetické vyšetrenie a špeciálne globálne testy hemostázy. Identifikoval štyri nové neopísané mutácie v génoch, ktoré kódujú molekulu fibrinogénu u pacientov s afibrinogenémiou a hypofibrinogenémiou. Aktuálne pokračuje v objasňovaní ďalších nových mutácií u pacientov s vrodenými poruchami fibrinogénu. Spolupracuje na medzinárodných vedeckých projektoch a klinických štúdiách spolu s prestížnou švajčiarskou klinikou Angiology and Haemostasis, University Hospitals of Geneva v Ženeve – vysoko špecializovaným a medzinárodne uznávaným centrom, ktoré sa zaoberá diagnostikou a liečbou vrodených porúch fibrinogénu. Aktívne spolupracuje s talianskou Department of Biomedical Sciences – Humanitas University of Milan v Miláne a s Ústavom hematológie a krvnej transfúzie v Prahe, s ktorými spoločne vykonáva špeciálne funkčné analýzy u pacientov s vrodenými poruchami fibrinogénu.

Text a foto NCP VaT