Nórska výzva – plávajúce tunely

Keď sa povie tunel, každý si predstaví dlhšie stavebné dielo, zväčša vodorovného tvaru, vyvŕtané cez nejaké pohorie či vrch, spájajúce ťažko spojiteľné miesta cestami po povrchu. Nóri sa však chystajú posunúť tunely na úplne inú úroveň, a to technicky i geograficky.

Pontóny budú od seba dostatočne vzdialené, takže plavba trajektov sa neohrozí.

Západná časť nórskeho pobrežia je členitá, dlhá až 2 650 km a brázdi ho až 1 190 fjordov. Sú síce krásne, obdivuje ich celý svet, ale pre moderný životný štýl vytvárajú jednu nepríjemnosť – komplikujú cestovanie po pobreží. V súčasnosti trvá pobrežná jazda autom z južného mesta Kristiansand do Trondheimu na severe až 21 hodín a na presun treba využiť až sedem trajektov. Keďže chladným severanom kreativita nechýba, prišla Nórska verejná správa ciest (NPRA), v úsilí zlepšiť cestovanie po pobreží, s návrhom, ktorý spadá skôr do sci-fi: vybudovať tunel plávajúci pod vodnou hladinou, ktorý bude nielen pre vozidlá, ale aj pre chodcov!

Bez kolísania

Hovorí sa, že genialita spočíva v jednoduchosti. Pre odvážny nórsky projekt to stopercentne platí. Plánovaný tunel by sa mal skladať z dvoch vyše 1 200 kilometrov dlhých, zakrivených betónových tunelov, pripomínajúcich potrubie, ponorených od 20 do 36 metrov pod hladinou Nórskeho mora. Stabilitu plávajúcich podvodných tunelov majú zabezpečiť pontóny na povrchu mora a strategicky rozmiestnené nosníky. Motoristi prechádzajúci týmto tunelom by tak vôbec nemali iný dojem a pocit, ako z jazdy cez klasický tunel, takže príznaky morskej choroby nehrozia. Tunelový komplex by mal pozostávať z dvoch dvojpruhových tunelov – jeden priebežný pruh, druhý pruh pre údržbu. V tuneloch bude iba jednosmerná premávka, aby sa zaistila ešte väčšia miera bezpečnosti.

Vzdialenosť medzi jednotlivými pontónmi by mala byť dostatočná na to, aby medzi nimi mohol prejsť trajekt. Inžinieri sa však budú musieť vysporiadať s náročnejšími problémami, akými sú prúdenie vody, vlny, pôsobiace tlaky a podobne. Konštrukcie sa budú musieť navrhnúť tak, aby odolávali vplyvu prílivu a odlivu, účinkom mrazu, ľadu a chladného počasia charakteristického pre Nórsko. Už teraz je isté, že sa bude musieť vykonať veľké množstvo nových geologických výskumov.

Fúzia ekológie s výstavbou 

Nóri už majú s podvodnými tunelmi, aj keď s trochu inými, realizačne menej náročnými, skúsenosti, keďže sa ich v tejto krajine v súčasnosti nachádza až 35. Spojenie ekológie a stavebníctva v Nórsku má vo väčšine občanov i politikov prívržencov, takže zachovanie pôvodného charakteru krajiny je na prvom mieste.

Prierez podvodným plávajúcim tunelom, v každej rúre je len jednosmerná premávka.

Ak sa návrh ponorených plávajúcich tunelov stane realitou, cesta z juhu na sever tohto kráľovstva sa nielen poriadne skráti, ale premávku by už neovplyvňovali poveternostné zmeny a počasie, ktoré je v Nórsku mimoriadne premenlivé. Mať toto spojenie by pre miestnych obyvateľov znamenalo aj zlepšenie zdravotnej starostlivosti, keďže v súčasnosti sú odkázaní na prevoz vrtuľníkom, čo kvôli počasiu nie je vždy možné.

Pokračovanie článku si môžete prečítať v časopise Quark 2/2017.

Časopis Quark si môžete objednať tu alebo na adrese: predplatne@quark.sk

R

foto Pixabay, vizualizácie NPRA

Komentáre