Nová vesmírna záhada

Na obrázku je krásna snímka hmloviny Orión, ktorú zachytil Vesmírny teleskop Jamesa Webba. Hmlovina sa od nás nachádza asi 1 344 svetelných rokov a ide o miesto, kde sa hojne rodia hviezdy. Zároveň sa tam zrodila nová záhada.

Foto NASA, ESA, CSA/M. McCaughrean, S. Pearson, CC BY-SA 3.0 IGO

Ak viete, kam sa pozerať (a máte fotografiu v dostatočnom rozlíšení), uvidíte malé dvojbodky. Tieto dvojbodky sú dvojice planét veľké asi ako Jupiter, pričom vážia asi štyrikrát viac. Majú povrchovú teplotu približne 700 °C a atmosféru plnú vody, metánu a oxidu uhoľnatého. Neobiehajú okolo nijakej hviezdy, ale voľne letia priestorom.
Planéty voľne letiace priestorom nie sú nič mimoriadne. Bežne sa stane, že počas formovania slnečnej sústavy je nejaká planéta vyvrhnutá. To je však pomerne drastický proces. Ako je možné, že sa počas toho dve planéty udržali pokope? Takýchto dvojíc, ktoré majú skvelé meno JUMBO (JUpiter Mass Binary Object), bolo v Orióne nájdených 42. To je neprirodzene veľa.
Niekedy sa stane, že sa niečo ako planéta sformuje mimo slnečnej sústavy. Na to však musí byť objekt niekoľkonásobne ťažší ako Jupiter. Vznik malých plynných planét ďaleko od hviezd je nepravdepodobný.
Takže si to zhrňme. Objekty sú príliš ľahké na to, aby mohli vzniknúť len tak z plynu. Zároveň sú vo dvojiciach, čo vylučuje, že boli vyvrhnuté zo slnečnej sústavy, lebo ten proces dvojice rozbíja. Ako teda vznikli? Netušíme. Ide o novú záhadu, ktorá nás učí niečo nové o vesmíre a možno nás prinúti prehodnotiť modely toho, ako vznikajú hviezdy, planéty a slnečné sústavy.

Samuel Kováčik
Fakulta matematiky, fyziky a informatiky
Univerzita Komenského v Bratislave
Viac podobných článkov nájdete na stránke vedator.space.

Tento článok si môžete prečítať v časopise Quark 11/2023. Ak ešte nie ste našou predplatiteľkou/naším predplatiteľom a chcete mať prístup k exkluzívnemu obsahu, objednajte si predplatné podľa vášho výberu tu.