Podmienky pri dvojhviezdach

Mnohé hviezdy vo vesmíre sa nachádzajú v pároch. A okolo mnohých z nich by mali obiehať planéty. Doteraz však nikto nemal jasnú predstavu o tom, či by prostredie týchto planét mohlo byť vhodné pre život. Vedci uskutočnili simulácie 4 000 konfigurácií dvojhviezd, z ktorých každá… pokračuj

Astronomické kalendárium (marec)

Mesiac marec nám prináša jar – a to nielen Slnkom vychádzajúcim čoraz skôr, ale aj jarnou rovnodennosťou, ktorá ohlasuje príchod jari. Dňa 20. marca o 4:50 h je dĺžka Slnka 0°. Znamená to, že Slnko sa nachádza presne v jarnom bode a naznačuje začiatok astronomickej jari.… pokračuj

Človek nad Venušou

Dookola počúvame: Misia na Mars, úprava atmosféry Marsu, kolonizácia Marsu, dovolenky na Marse. Prečo nie na Venuši? Čo ak je práve Venuša omnoho lepšia na kolonizáciu ako Mars? Ako veľmi jasný bod na nočnej oblohe bola Venuša známa už v dávnej histórii. Sumeri ju nazvali… pokračuj

Astronomické kalendárium február

Vo februári slnko vychádza každým dňom o čosi skôr a na oblohe vystupuje čoraz vyššie. V porovnaní s decembrovým zimným slnovratom sa dni výrazne predlžujú a čas na pozorovanie zimnej hviezdnej oblohy sa skracuje. Náš pohľad na nočnú oblohu počas februárových nocí upúta Veľká medvedica… pokračuj

Astronomické kalendárium (január)

Na januárovej oblohe naďalej vyniká súhvezdie Orión. Pod ním nájdeme najjasnejšiu hviezdu severnej oblohy Sírius. Vyššie naľavo od Orióna vidíme hviezdy Castor a Pollux zo súhvezdia Blížencov. Súhvezdie Veľkej medvedice sa na januárovej oblohe nachádza na severovýchode a pomocou neho ľahko nájdeme hviezdu Polárku v… pokračuj

Astronomické kalendárium (december)

Pohľad na zimnú oblohu nám ponúka niekoľko zaujímavostí. Charakteristické a dominantné súhvezdie Orión, jasné súhvezdie Býka, najjasnejšiu hviezdu Sírius či hviezdokopu Plejády. Najjasnejšie hviezdy nájdeme na juhu, kde vytvárajú asterizmus s názvom Zimné G. Do skupiny Zimné G patria hviezdy Aldebaran, Capella, Castor a Pollux,… pokračuj

Úrodná Venuša a spaľujúca Zem? Mohlo to tak byť!

Nechýbalo veľa a Zem aj Venuša mohli ísť po úplne odlišných evolučných cestách. Ak by boli podmienky v našej slnečnej sústave len o trochu odlišné, Venuša mohla byť plná života a Zem úplne mŕtva. Adrian Lenardic z Riceovej univerzity podotkol, že jeho štúdia obsahuje aj trochu filozofie o samotnej vede, avšak… pokračuj