Astronómovia vytvorili dosiaľ najlepší 3D pohľad na Prstencovú hmlovinu, zvyšok atmosféry zomierajúcej hviezdy podobnej Slnku. Tieto hmloviny sa nazývajú aj planetárne hmloviny, lebo pri objave prvých z nich v 18. storočí sa v ďalekohľadoch podobali na kotúčik práve objavenej planéty Urán.
Napriek jej zdanlivo kruhovému tvaru hmlovina nie je guľa. Nový výskum ukázal, že je to elipsoid, tvarom podobný skôr ragbyovej lopte, a to vďaka interakcii binárneho systému v jej centre. My ju len vidíme ako okrúhlu, pretože sa pozeráme smerom na jeden z pólov hmloviny.
Vesmírny náhrobok
Prstencová hmlovina (registrovaná ako Messier 57, skrátene M57) je vesmírny náhrobok v súhvezdí Lýra naznačujúci koniec života hviezdy podobnej Slnku. Keď takáto hviezda dospeje ku koncu svojho života, nafúkne sa a potom odhodí svoje vonkajšie vrstvy do priestoru, podobne ako keď sa had zbavuje svojej kože. O niekoľko miliárd rokov podobný osud čaká aj naše Slnko. Už tradične sa astronómovia snažia zmapovať zvyšky podobné Prstencovej hmlovine pomocou prístrojov, ako sú Hubblov vesmírny ďalekohľad a Vesmírny ďalekohľad Jamesa Webba (JWST). Tieto prístroje sú citlivé na žiarenie horúceho plynu a prachu vnútri hmlovín.
Vedecký tím vedený Joelom Kastnerom z Rochesterského technologického inštitútu sa teraz stal priekopníkom v inom type prístupu. Táto skupina vedcov použila prístroj Submillimeter Array (SMA) skladajúci sa z ôsmich šesťmetrových rádioteleskopov na Havaji, aby prenikla svojimi pozorovaniami dovnútra hmloviny pomocou žiarenia molekúl oxidu uhoľnatého (CO). Molekuly CO sú chladné a obkolesujú teplejší materiál, ktorý bol registrovaný pri predchádzajúcich pozorovaniach. Rádioteleskopy SMA umožňujú presne merať radiálne rýchlosti molekulárneho plynu v hmlovine, takže môžeme vidieť, čo sa pohybuje smerom k nám a čo od nás, vysvetľuje J. Kastner.
Celý článok nájdete v časopise Quark 6/2025.
Vďaka predplatnému si ho však môžete dočítať už teraz a získať aj prístup k exkluzívnemu obsahu!
Máte predplatné?
Prihlásiť sa
