Čo môžu mať spoločné roztoče a termity? To skúmajú vedci, ktorí v libanonskom jantári starom 130 miliónov rokov objavili ich najstaršiu známu interakciu.
Roztoče sú malé osemnohé článkonožce, ktoré existovali už pred 410 miliónmi rokov a prežili až doteraz. Vyznačujú sa neuveriteľne veľkou rozmanitosťou – popísaných bolo takmer 50 000 druhov. Väčšina roztočov žije voľne, no skupina Astigmata sa často spája s termitmi. V nedávnej publikácii medzinárodného tímu paleontológov a zoológov bola popísaná interakcia najprimitívnejšej čeľade astigmatidných roztočov s termitom v 130 miliónov rokov starom libanonskom jantári. Ide o najstaršiu známu interakciu medzi roztočom a hostiteľom, ktorá pretrváva aj v súčasnosti.
Vzájomná symbióza a forézia
Niektoré roztoče, najmä zo skupiny Astigmata, sú známe tým, že majú rôzne typy vzťahov so svojimi hostiteľmi – zvyčajne s väčšími organizmami, ako sú cicavce a hmyz. Časť z nich sú parazity, ktoré profitujú na úkor svojho hostiteľa, kým iné uprednostňujú komenzálny spôsob života, pričom prospech majú iba roztoče a hostiteľ nie je ovplyvnený. Okrem toho existujú aj mutualistické vzťahy, pri ktorých z interakcie profitujú nielen roztoče, ale aj ich hostiteľ.
Astigmatidné roztoče uprednostňujú život na miestach s dočasnými potravovými zdrojmi pre prežitie, ako sú hnijúce rastliny, huby alebo hniezda bezstavovcov a stavovcov. Život v prostrediach s obmedzenými potravovými zdrojmi znamená nutnosť precestovať väčšie vzdialenosti, aby prežili. No keďže roztoče nemajú krídla ani iné prispôsobenia na pohyb na dlhé vzdialenosti, musia sa spoliehať na presun pomocou väčších organizmov. Táto interakcia sa nazýva forézia.
Cestovanie na krídlach
Astigmatidné foretické larvy často cestujú v skupinách, aby zvýšili svoje šance na reprodukciu a vytvorili veľkú populáciu na nových zdrojoch, a zároveň tak potlačili konkurenciu iných organizmov. Vo vzorke skúmaného jantáru sme pozorovali väčšiu skupinu roztočov pozostávajúcu zo 16 jedincov prichytených na svojom hostiteľovi – termitovi. Roztoče boli klasifikované do nového rodu a druhu súčasnej čeľade Schizoglyphidae.
Skúmané roztoče boli v tretej (nedospelej) fáze vývoja a mali vyvinuté prispôsobenia na lepšie prichytenie na hostiteľovi, pričom väčšina jedincov bola prichytená na zadnom krídle termita. Zdokumentované boli napríklad tesné pripojenie na krídlovú membránu termita, detaily pazúrikov aj drobné chĺpky určené na lepšie prichytenie sa na hostiteľa. To poukazuje na skutočnosť, že nejde o náhodný jav, ale o skutočný biologický vzťah.
Foretické asociácie medzi astigmatidnými roztočmi a termitmi pretrvávajú doteraz, pričom roztoče z čeľade Schizoglyphidae sa našli na súčasných termitoch na Novom Zélande. Archaické foretické znaky týchto roztočov sa vo výraznej miere zachovali počas približne 130 miliónov rokov.
Jantár ako dokonalá pasca
Jantár je fosilizovaná živica stromu s rôznymi chemickými vlastnosťami. Je celosvetovo rozšírený, pričom najstarší jantár pochádza z obdobia pred približne 320 miliónmi rokov. Práve jantár z Libanonu je mimoriadne dôležitý. Ako najstarší obsahuje množstvo organizmov a poskytuje nám okno do minulosti tohto prostredia a obdobia. Navyše jantár dokáže zachytiť interakcie medzi astigmatidnými roztočmi a okrídlenými termitmi, ktoré sú pri súčasných jedincoch často prehliadané.
Súčasné roztoče sa väčšinou pozorujú na tele a v hniezdach neokrídlených termitov. Keďže okrídlené termity žijú krátko a pri zakladaní nových kolónií rýchlo strácajú svoje krídla, šanca na pozorovanie týchto interakcií v teréne je malá. Naopak, v jantári sa okrídlené termity zachovávajú častejšie, čo vedie k väčšiemu počtu zdokumentovaných interakcií.
V maličkosti sa skrýva krása
Foretické interakcie pri moderných roztočoch sú pomerne bežné, ale ich evolučný pôvod je ešte vždy málo objasnený. Skúmaním týchto drobných pravekých roztočov môžeme získať nový pohľad na evolučnú históriu takýchto interakcií. Opis nových druhov je kľúčový, pretože nielenže rozširuje naše porozumenie vzniku biodiverzity, ale tiež poskytuje kľúčové informácie o ekologických a evolučných procesoch, ktoré formovali vzťahy medzi organizmami v priebehu času.
Mgr. Hemen Sendi, PhD.
Oddelenie systematiky živočíchov
Ústav zoológie SAV, v. v. i., v Bratislave
Odkaz na článok: https://doi.org/10.1186/s12862-025-02351-5
Článok vznikol v spolupráci s platformou Mladí vedci SAV.
