Akademické knižnice sa v posledných rokoch čoraz výraznejšie profilujú ako dôležité súčasti podpory otvorenej vedy. Okrem organizačného zabezpečenia množstva aktivít spojených s otvoreným prístupom, občianskou vedou či výskumnou integritou a etikou sa knižnice čoraz výraznejšie angažujú aj pri správe a sprístupňovaní otvorených výskumných dát.
Tento posun súvisí s meniacimi sa požiadavkami výskumného prostredia, kde sa dôraz kladie nielen na publikovanie vedeckých článkov, ale aj na dostupnosť dát, čiže rozličných údajov, ktoré vznikli počas výskumu. Tie sú kľúčovým prvkom na zabezpečenie transparentnosti, dôveryhodnosti a opakovateľnosti výskumného procesu.
Prístup bez obmedzení
Otvorené výskumné dáta sa dajú charakterizovať ako údaje, ktoré môže ktokoľvek slobodne používať a následne aj redistribuovať, no s výhradnou podmienkou priznania autorstva a citácie. V zásade tak ide o digitálne informácie, ktoré sú k dispozícii kedykoľvek a akémukoľvek používateľovi (vedcovi aj laikovi), čiže tvoria obsah otvorene prístupný bez akýchkoľvek obmedzení.
Vedecké výstupy vo forme dát by však mali byť tak otvorené, ako je možné, a zároveň tak zatvorené, ako je nutné. V niektorých prípadoch môže byť prístup k dátam obmedzený z dôvodu národnej bezpečnosti, dôvernosti dát, ochrany súkromia alebo rešpektu k objektu štúdia. To zahŕňa napríklad právne procesy, výrobné tajomstvá, práva duševného vlastníctva, osobné údaje, ochranu ľudských subjektov či ohrozených a vzácnych druhov.
Odborné poradenstvo z CVTI SR
Jednou z hlavných úloh vedeckých knižníc je poskytovanie odborného poradenstva výskumníkom v oblasti správy dát počas celého životného cyklu výskumného projektu. Na Slovensku sa ako národný kontaktný bod v tejto oblasti priamo angažuje vedecká knižnica Centra vedecko-technických informácií SR (CVTI SR).
Nielen CVTI SR, ale aj personál jednotlivých akademických knižníc poskytuje vedeckým kolektívom pomoc a konzultácie pri tvorbe plánov manažmentu dát (tzv. Data Management Plans, DMP), ktoré sa stali štandardnou požiadavkou mnohých grantových schém a financovateľov výskumu. Výskumné projekty financované Európskou komisiou (napr. granty Horizon Europe) vyžadujú od riešiteľov vypracovanie DMP. V týchto plánoch výskumníci popisujú, ako budú so svojimi dátami narábať – ako ich budú zbierať, spracovávať, uchovávať a sprístupňovať po skončení projektu.
Orientácia v množstve dát
Ďalším dôležitým aspektom spojeným so sprístupňovaním dát je výber vhodného dátového repozitára (alebo časopisu, tzv. data journals), kde budú dáta dlhodobo archivované a sprístupnené. Vedecké knižnice poskytujú podporu pri orientácii v širokom spektre tematických a inštitucionálnych repozitárov a pomáhajú výskumníkom pri rozhodovaní, ako zabezpečiť čo najvyššiu nájditeľnosť a opätovnú využiteľnosť dát. Pri tomto procese zohráva významnú úlohu dodržiavanie princípov FAIR (Findable – dohľadateľné, Accessible – dostupné, Interoperable – prepojiteľné, Reusable – opätovne využiteľné), ktoré sú základom kvalitnej správy dát.
Vzdelávanie v knižniciach
Okrem technickej a poradenskej podpory plnia vedecké knižnice aj významnú vzdelávaciu funkciu. Organizujú školenia, workshopy a konzultácie zamerané na tému otvorených dát, autorského práva, licencovania (napr. pomocou Creative Commons), ochrany osobných údajov či etických otázok súvisiacich so zverejňovaním výskumných dát. V tomto smere zohrávajú dôležitú úlohu pri zvyšovaní povedomia o význame otvorenosti a správneho narábania s dátami.
Transformácia úlohy vedeckých knižníc z tradičných poskytovateľov informačných zdrojov na aktívnych partnerov výskumného procesu je výrazným trendom v oblasti akademických a vedeckých inštitúcií. Knižnice tak prispievajú k vytváraniu dôveryhodného a otvoreného vedeckého prostredia, kde sú dáta vnímané ako plnohodnotný výstup výskumu.
Vedecká knižnica CVTI SR
