Elektrina po novom

Vedci zo Severozápadnej univerzity (USA) a z Kalifornskej technickej univerzity vyrábajú elektrinu jednoduchým prúdením vody cez extrémne tenké vrstvy lacných kovov vrátane železa, ktoré oxidovali. Tieto fólie predstavujú úplne nový spôsob výroby elektrickej energie a mohli by sa použiť na vývoj nových foriem udržateľnej výroby… pokračuj

Vajíčka prastarého švába

Šváby zrejme patria medzi najstaršie skupiny hmyzu. Sú nesmierne odolné, rozšírené po celom svete a obývajú najrôznejšie prostredia s ľuďmi aj bez nich. Dictyoptera, kmeňová skupina zahŕňajúca šváby, termity a modlivky, sa objavila už v neskorom karbóne pred asi 320 miliónmi rokov. Prvé dôkazy o… pokračuj

Ultratenké, no šikovné

Nositeľné rozhranie človek-zariadenie môže okrem iného zhromažďovať a ukladať dôležité zdravotné informácie o nositeľovi. Nevýhodou je, že súčasné modely sú objemné a nepohodlné a nedokážu zvládnuť viac funkcií naraz. Tím vedcov pod vedením docenta strojného inžinierstva Cunjianga Yua z Houstonskej univerzity v americkom Texase však… pokračuj

Modrá (nie) je dobrá

Ak sa zamyslíme nad farbami v prírode, modrá sa v nej tak často neobjavuje – modrých zvierat a kvetov je veľmi málo, modré oči sú u ľudí zriedkavé. Prečo je to tak? Svet je farebný a pestrý. Cez farby vnímame všetko okolo nás i samých… pokračuj

(Takmer) neviditeľné zlato

Britskí vedci z Leedskej univerzity vyrobili doteraz najtenší plátok zlata – jeho hrúbka je iba dva atómy. Vynález sa môže v budúcnosti využiť v medicíne i v priemysle. Najnovší výsledok výskumníkov s hrúbkou 0,47 nanometra (miliardtina metra) je asi 100 000-krát tenší ako ľudský vlas.… pokračuj

Oceán pod povrchom Pluta

Počítačové simulácie poskytli presvedčivé dôkazy, že izolujúca vrstva hydrátov plynu môže uchrániť pred zamrznutím podpovrchový oceán kvapalnej vody pod vonkajšou ľadovou vrstvou Pluta. Vyplýva to z novej štúdie publikovanej v časopise Nature Geoscience. V júli 2015 sonda NASA New Horizons preletela cez sústavu Pluta a… pokračuj

Žmurkneš a vidíš

Vedci z Kalifornskej univerzity v San Diegu vytvorili prototyp alternatívy kontaktných šošoviek, ktoré môžu automaticky prepínať medzi zaostrovaním na blízke alebo vzdialené objekty detekciou pohybov očí nositeľa. Stačí, keď ich nositeľ jednoducho dvakrát žmurkne a objektívy sa priblížia alebo oddialia. Vedci najskôr zmerali elektrookulografické signály… pokračuj

Krajina na dotyk

Laserové skenovanie sa v súčasnosti považuje za najmodernejšiu metódu diaľkového prieskumu Zeme. O tejto technológii sme sa rozprávali s Michalom Gallayom z Prírodovedeckej fakulty UPJŠ v Košiciach. Moderná technika vstúpila do všetkých odvetví ľudského života. Čím obohatila geovedy, konkrétne geografiu? Modernizácia súčasnej geografie súvisí predovšetkým… pokračuj

Rastúci grafén

Podľa vedcov z viacerých čínskych inštitúcií môže depozícia grafénu z pár kvapalnej medi viesť k rýchlosti rastu jeho jediného zárodku až rýchlosťou 79 mikrometrov za sekundu. Kvapalná meď má totiž výborné katalytické schopnosti vďaka prítomnosti voľných elektrónov. Grafén je pri raste na hladkom povrchu kvapalného… pokračuj

Veda v divadle II.

Slovenská akadémia vied bude pokračovať v projekte Veda v divadle už od septembra. Umenie je veda… aj veda je umenie. V duchu tohto slovného spojenia odštartovala akadémia v spolupráci s Divadelným ústavom v júni tohto roka nový projekt Veda v divadle. Formou diskusií sa chcú vedci v umeleckom priestore priblížiť verejnosti… pokračuj