Mliečne huby

Patria medzi naše známe a hojne rozšírené huby, nájdeme ich vo všetkých typoch lesa a často vo veľkom množstve. U nás rastie asi 120 druhov, no len niektoré z nich sú jedlé. Od ostatných húb ich rozoznáme pomerne ľahko – pri poranení alebo rozlomení plodnice ronia biele, oranžové alebo… pokračuj

Prepnuté pole čiernej diery

Magnetické pole pri superhmotnej čiernej diere M87*, vzdialenej asi 55 miliónov svetelných rokov, nečakane zmenilo smer. Tento dramatický zvrat spochybňuje teóriu fyziky čiernych dier a poskytuje vedcom nové dôkazy o dynamickej povahe týchto temných gigantov. Dáta siete Event Horizon Telescope ukazujú, že po prvotnom snímkovaní v roku 2017… pokračuj

Organické tranzistory v medicíne

Predstavte si, že by sme dokázali odhaliť rôzne ochorenia ešte predtým, ako sa objavia prvé príznaky. Alebo že by nás prenosné senzory prepojené so smartfónom upozornili na podozrivý výskyt biomarkerov súvisiacich s rakovinou v našom tele skôr, ako by ich stihol diagnostikovať lekár. Znie to trochu ako… pokračuj

Vzácny biely trpaslík

Astronómovia objavili kozmickú vzácnosť – veľmi hmotného bieleho trpaslíka, ktorý vznikol ako výsledok splynutia menšieho bieleho trpaslíka s ďalšou hviezdou a nie ako výsledok vývoja jednej hmotnejšej hviezdy. Objav uskutočnený vďaka ultrafialovým pozorovaniam Hubblovho kozmického ďalekohľadu (HST) poukazuje na to, že tieto vzácne hviezdy môžu byť vo… pokračuj

Komu patria naše vedomosti?

Týždeň otvoreného prístupu Open Access Week sa koná na celom svete vždy posledný októbrový týždeň a poskytuje príležitosť predstaviť prínosy otvorenej vedy pre vedcov aj pre spoločnosť. Tohtoročnou témou Týždňa otvoreného prístupu bola otázka Komu patria naše vedomosti? s dôrazom na to, ako môžu v súčasnosti… pokračuj

Údené múmie

Najstaršie známe ľudské múmie zrejme nevznikli pri Níle, ale v juhovýchodnej Ázii, a o sedem tisícročí skôr než egyptské. Podľa tímu archeologičky Hsiao-chun Hungovej z Austrálskej národnej univerzity v Canberre lovci a zberači od južnej Číny po Indonéziu pred 12- až 4-tisíc rokmi zväzovali mŕtvych do skrčenej polohy a celé mesiace ich… pokračuj

Nenahraditeľná: Bude jej dosť pre všetkých?

Voda je nevyhnutnou podmienkou existencie života na Zemi. Jej množstvo sa v čase nemení: dinosaury pred miliónmi rokov pili tú istú vodu, ktorú pijeme v súčasnosti. Je to možné preto, lebo ekosystém našej planéty funguje ako gigantický destilačný systém poháňaný energiou Slnka, počas ktorého sa voda zbavuje nečistôt… pokračuj

Pospájané sopky

Januárová séria viac ako 1 200 zemetrasení pri gréckom ostrove Santorini odkryla, že ikonická egejská kaldera a neďaleká podmorská sopka Kolumbo môžu čerpať z jedného hlbšieho magmatického rezervoára. Analýza otrasov a deformácií povrchu medzi júnom 2024 a februárom 2025 ukazuje najprv jemné dvíhanie Santorini, potom 27. januára prudký nárast… pokračuj

Záhada troch sviečok

Tri sviečky rôznych výšok umiestnené v uzavretej nádobe zhasínajú v dvoch prípadoch v opačnom poradí – raz od najvyššej po najnižšiu a inokedy naopak. V oboch prípadoch pritom zohráva hlavnú úlohu ten istý plyn. Čo teda spôsobuje rozdiel? Videonávod týchto experimentov, ako aj všetkých predchádzajúcich, nájdete na webovej stránke video.matfyzjein.sk/experimenty.… pokračuj

Geolokality v okolí Trnavy 3

Viete, čo všetko sa dá objavovať na Záhorí v okolí Holíča a Hradišťa pod Vrátnom a kde na Slovensku sa začína bradlové pásmo? Čo sa skrýva za pojmami megalit, odľahlík a epigenéza? V dvadsiatej tretej časti rubriky o geodiverzite Slovenska navštívime ďalšie geovedne zaujímavé miesta v širšom okolí Trnavy, ktoré dopĺňajú obraz o rozmanitostiach… pokračuj