Slnko takmer na dlani

Nedávno dokončený Slnečný ďalekohľad Daniela K. Inouyea na havajskom ostrove Maui už poskytol astronómom podrobné snímky turbulentného povrchu Slnka. To je od nás vzdialené 149 600 000 kilometrov. Prístroj disponuje najväčším solárnym zrkadlom s priemerom 4,24 metra, takže poskytuje doposiaľ nevídané detaily Slnka v oblastiach… pokračuj

Múzeum v kráľovskej hvezdárni

Hoci má Španielsko za sebou unikátnu kultúrno-vedeckú históriu, okrem astronomických fajnšmekrov si málokto spomenie na meno nejakého významného španielskeho hvezdára. To však neznamená, že by Španieli nemali radi astronómiu – práve naopak. Staručká Kráľovská hvezdáreň v Madride (Real observatorio de Madrid), ktorá sa nachádza v širšom centre… pokračuj

Oživená DNA mamuta

Mamuty srstnaté (Mammuthus primigenius) boli počas starších štvrtohôr, pleistocénu, jedným z najhojnejších druhov adaptovaných na chlad. Ich kedysi veľká populácia zanikla v dvoch vlnách – na konci pleistocénu vyhynuli kontinentálne populácie, v polovici holocénu nasledovalo vyhynutie reliktných populácií. Na Ostrove sv. Pavla v Beringovom mori… pokračuj

Slovensko plné zlomov

Za svoj geomorfologický vzhľad vďačí Slovensko vo významnej miere geologicky relatívne časovo veľmi mladým procesom. A práve o neotektonických procesoch a ich prejavoch v krajine sme sa rozprávali s geomorfologičkou Máriou Bizubovou. Rozhodujúci vplyv na formovaní hlavných rysov súčasnej krajiny a jej georeliéfu majú podľa geovedcov neotektonické procesy. O aké procesy… pokračuj

Prastaré vírusy z ľadu

Americkí výskumníci našli v severozápadnej časti Tibetskej plošiny v ľade v dvoch vyvŕtaných jadrách starodávne vírusy a baktérie. Kým ľadové jadrá poskytujú informácie o klíme pre desiatkami až stovkami tisíc rokov, štúdium mikróbov je vystavené extrémne nízkym množstvám biomasy, a tak o sprievodných vírusoch nie je nič známe, uviedol… pokračuj

Usmievavá žltá

Žltá je farba slnka a svetla. Preto na väčšinu ľudí pôsobí stimulačne, pozitívne, teplo a živo. Je jednou z troch primárnych farieb, z ktorých vznikajú všetky ostatné farebné odtiene. Ľudské oko je na žltú farbu mimoriadne citlivé. Preto sa žltá používa na pritiahnutie pozornosti ako… pokračuj

Nádejné lítium

Vo vedeckých kruhoch sa čoraz častejšie diskutuje o význame lítiovej terapie pri liečbe Alzheimerovej choroby. Lítium sa v súčasnosti používa ako antidepresívum, no má celý rad vedľajších účinkov, preto sa po ňom siaha len výnimočne. Dr. Claudio Cuello z Katedry farmakológie a liečebnej techniky McGillovej… pokračuj

Po oceáne už aj rieky

Priemerná teplota oceánu bola v roku 2019 o 0,075 stupňa vyššia, ako bol priemer z rokov 1981 – 2010. Podľa vedcov tak svetové oceány dosiahli v roku 2019 rekordnú teplotu. Globálne otepľovanie má však vplyv nielen na oceány a moria. Vedci zo Švajčiarskeho federálneho technologického inštitútu… pokračuj

Odolné soby

Za polárnym kruhom môžu teploty klesnúť až na -67 °C a tma môže trvať takmer celý deň. Nová štúdia čínskych, nórskych a dánskych vedcov pod vedením Zeshana Lina zo Severozápadnej polytechnickej univerzity v čínskom meste Si-an odhaľuje, ako sa soby Rangifer tarandus vysporadúvajú s týmito… pokračuj

Cesta za fosforom

Chemický prvok fosfor je súčasťou našej DNA aj bunkových membrán. Je teda významnou zložkou života, ako ho poznáme. Akým spôsobom sa dostal na ranú Zem, je tak trochu záhada. Astronómom sa však teraz vďaka výkonu rádioteleskopu ALMA a údajom z kometárnej sondy Európskej kozmickej agentúry… pokračuj