V augustovom čísle časopisu Quark sme sa zaoberali cudzími a vžitými domácimi názvami miest, tzv. endonymami a exonymami, ako Paris – Paríž, Venezia – Benátky, Leipzig – Lipsko. Popri kritériu cudzie – domáce do používania názvov miest v slovenčine vstupuje aj kritérium historické – súčasné. Napovedá nám to aj názov tohto príspevku. V našom jazyku máme dvojice názvov, z ktorých jeden predstavuje historický názov mesta a druhý jeho súčasnú, najčastejšie originálnu, zriedkavejšie pravopisne poslovenčenú podobu. Príkladom sú dvojice Soľnohrad – Salzburg, Rezno – Regensburg, Štajerský Hradec – Graz, Pasov – Passau, Mohuč – Mainz, Päťkostolie – Pécs, Ráb – Győr, Kostnica – Konstanz, Kremža – Krems. S historickými názvami sa v súčasnosti stretáme v literatúre z historického obdobia, napr. Veľkomoravskej ríše či uhorských dejín.
V textoch, v ktorých sa používajú historické názvy, sa rovnako používajú ich odvodeniny – obyvateľské mená a príslušné prídavné meno: Soľnohrad – Soľnohradčan, Soľnohradčanka, soľnohradský; Rezno – Rezňan, Reznianka, rezniansky; Mohuč – Mohučan, Mohučanka, mohučský a pod. To, prirodzene, platí aj opačne – od súčasných názvov tvoríme aj ich odvodené slová: Salzburg – Salzburčan, Salzburčanka, salzburský; Regensburg – Regensburčan, Regensburčanka, regensburský; Mainz – Mainzan, Mainzanka, mainzský. A tak čítame o soľnohradskom biskupstve, o reznianskom kniežati či mohučskom koncile a na druhej strane sa dozvedáme o dianí na salzburskom Mozarteu, regensburskej univerzite alebo mainzskom štadióne.
Aj prídavné meno linecké v slovnom spojení linecké cesto je odvodené od staršej vžitej slovenskej podoby názvu rakúskeho mesta Linec, ktorá bola utvorená z nemeckého názvu Linz [linc] podľa domácich zemepisných názvov na -ec (porov. Uhrovec, Hlohovec, Trnovec, Tisovec, Smokovec). A hoci v súčasnosti už používame originálny názov Linz a od neho odvodené prídavné meno linzský (napr. linzský zámok, linzský festival, linzská katedrála, linzské múzeum), adjektívum linecký ostáva pevnou súčasťou spojenia linecké cesto, ktoré nadobudlo charakter cukrárskeho termínu s významom jemné nekysnuté cesto na výrobu krehkých koláčov (porov. Slovník súčasného slovenského jazyka, 2011, na stránke slovnik.juls.savba.sk). Ako kuchársky termín hodnotia slovníky cudzích slov i názov známeho a obľúbeného jedla pripravovaného z bravčového mäsa, kyslej kapusty a zo smotany, ktorého domovinou by podľa názvu malo byť maďarské mesto Szeged, v slovenčine Segedín – segedínsky guláš. Zaujímavosťou je, že v Maďarsku by sme toto jedlo pod názvom segedínsky guláš nedostali. Keď už sme vstúpili do sveta gastronómie, pristavme sa ešte pri názve koložvárska kapusta. Názov tohto mäsovo-kapustovo-ryžového jedla je odvodený od názvu Koložvár, ktoré v slovenských slovníkoch nenájdeme. Ide totiž o poslovenčenú podobu maďarského názvu Kolozsvár, ktorým sa v maďarčine pomenúva rumunské mesto Kluž. Preto sa toto jedlo v slovenských kuchárskych knihách označuje aj ako klužská kapusta.
Osobitne spomenieme názvy miest, ktoré ponúkajú ako tip na výlet či dovolenku cestovné kancelárie a ktoré v súčasnosti vytláčajú ich vžité slovenské názvy. Napríklad starobylé maďarské mesto Eger objavujúce sa v ponuke na internete má v slovenčine vžitú podobu Jáger. Slovenskí turisti radi vyhľadávajú prímorské grécke mesto Thessaloniki, no nie každý z nich si uvedomí, že dovolenku strávil v Solúne – takto znie jeho slovenský vžitý názov.
Z nášho krátkeho prehľadu vidieť, že používanie cudzích názvov a ich vžitých slovenských podôb je v pohybe. Slovenské historické názvy cudzích miest sú na ústupe, obmedzujú sa viac-menej na texty zo starších dejín. Na druhej strane niektoré od nich odvodené prídavné mená sa natrvalo ustálili v slovných spojeniach a získali terminologickú platnosť. K nim patrí aj pomenovanie linecké cesto.
Silvia Duchková
Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV v Bratislave
