V slovnej zásobe slovenčiny máme prídavné meno starý so základnými významami ktorý je v pokročilom období svojho života, resp. dlhým používaním, jestvovaním opotrebovaný. Od prídavného mena starý je utvorené aj nedokonavé sloveso s významami (o ľuďoch) stávať sa starším, starým, ostarievať a (o veciach) opotrebúvať sa (porov. Krátky slovník slovenského jazyka, 4. vyd. z r. 2003). V jazykovej praxi sa stretáme s dvomi podobami uvedeného slovesa, a to s podobou starnúť s krátkou samohláskou a v základe slova a s dlhou samohláskou ú v slovesnej prípone, resp. s podobou stárnuť s dlhou samohláskou á v základe slova a s krátkou samohláskou u v slovesnej prípone. Uvedieme niekoľko príkladov na používanie obidvoch podôb z internetových stránok, a to nielen na neurčitkovú podobu a niektoré tvary slovesa, ale aj na slovesné podstatné meno a prítomné činné príčastie, najprv na podobu starnúť a potom na podobu stárnuť: Slovenská populácia začína starnúť. – Správne stravovanie sa neodráža len na zdraví, ale aj v tom, ako starne pokožka. – Učitelia starnú a hrozí ich nedostatok v konkrétnych predmetoch. – Starnutie je proces, ktorý prebieha po celý život. – Bobuľoviny ozdravujú starnúci mozog. // Pleť začína stárnuť už okolo veku 25 rokov. – Tesnenie po 10 rokoch stráca svoju schopnosť, stárne a rozpadáva sa. – Pneumatiky stárnu predovšetkým pri používaní. – A práve dostaok energie spomaľuje stárnutie. – Stárnuci jednotlivec sa horšie prispôsobuje životným zmenám…
Z citovaných dvoch podôb nedokonavého slovesa s významom stávať sa starším, starým, resp. opotrebúvať sa je v spisovnej slovenčine správna iba podoba s krátkou samohláskou a v základe slova a s dlhou samohláskou ú v slovesnej prípone, teda podoba starnúť. Dôvod, prečo je to tak, je v tom, že odvodzovacím základom slovesa starnúť je prídavné meno starý, v ktorého základe je takisto krátka samohláska a. Sloveso starnúť má v prítomnom čase tvary starnem, starneš, starne, starneme, starnete, starnú, slovesné podstatné meno od uvedeného slovesa má podobu starnutie a prítomné činné príčastie podobu starnúci.
To, čo sme uviedli o kvantite slovesa starnúť, platí aj o predponových dokonavých slovesách utvorených od nedokonavého slovesa starnúť, o slovesách zostarnúť, ostarnúť prestarnúť, ktoré majú pri časovaní tieto tvary: zostarnem, zostarneš, zostarne, zostarneme, zostarnete, zostarnú; ostarnem, ostarneš, ostarne, ostarneme, ostarnete, ostarnú; prestarne, prestarnú, napr. Bratislava v najbližších rokoch značne zostarne. – Niektorí ľudia za 12 mesiacov ostarnú aj o tri roky. – V priebehu pár desaťročí les prestarne. Slovesné podstatné mená majú podoby zostarnutie, ostarnutie, prestarnutie, napr. zostarnutie dreva, ostarnutie plátna, prestarnutie stromu, a trpné príčastia majú podoby zostarnutý, zostarnutá, zostarnuté, ostarnutý, ostarnutá, ostarnuté, prestarnutý, prestarnutá, prestarnuté, napr. zostarnutý papier, ostarnutá tvár, prestarnutý bytový fond.
PaedDr. Matej Považaj, CSc.
