Používanie mäkkého ľ v slovenčine

Foto Pixabay

O slovenčine s obľubou hovoríme, a rovnako radi o nej počúvame, že je to ľubozvučný jazyk. Jej ľubozvučnosť sa spája s melodickosťou dosahovanou najmä mäkkosťou spoluhlások. Prispieva k tomu aj spoluhláska ľ ako mäkký náprotivok tvrdej spoluhlásky l (vyskytuje sa aj v samom slove ľubozvučný či ľubozvučnosť).

Napriek tomu, že sme na ľubozvučnosť svojho jazyka hrdí, v jazykovej praxi sa výslovnosť mäkkého ľ v slovách, kde sa označuje osobitným písmenom s mäkčeňom (čiže pred samohláskami a, o, u, ú, ako aj vnútri či na konci slov), zanedbáva. Slová ako ľavica, ľadový, Paľo, ľudový, toľko, nositeľ mnohí vyslovujú tvrdo: [lavica], [ladoví], [palo], [ludoví], [tolko], [nosiťel]. Dodržiavanie či nedodržiavanie mäkkej výslovnosti býva ovplyvnené tým, z akej časti Slovenska jednotliví používatelia slovenčiny pochádzajú a do akej miery si zachovali výslovnosť zaužívanú v miestnom a rodinnom prostredí. Nezanedbateľnú úlohu tu hrá i to, akú výslovnosť si osvojili v základnej a strednej škole, prípadne či jednotlivec pokračuje v štúdiu alebo sa zamestná vo svojom regióne, alebo sa dostáva do iného miestneho či profesionálneho prostredia, kde sa mäkká výslovnosť nezachováva. Jednako mnohí používatelia slovenčiny reagujú citlivo na jazykovú nedbanlivosť vo výslovnosti ľ najmä niektorých profesionálnych používateľov slovenčiny – redaktorov, moderátorov, novinárov, hercov –, ale i politikov.

V jazykových prejavoch – tak písaných, ako aj ústnych – sa však stretáme aj s opačným javom – s výslovnosťou mäkkého ľ v slovách, v ktorých je spoluhláska l. Ako príklad spomenieme prídavné mená krivolaký, ďalší, pravidelný, škridlový od slova škridla a príslovky krivolako, pravidelne, v ktorých niektorí používatelia slovenčiny vrátane novinárov v dobrej viere, že sa vyjadrujú spisovne, namiesto spoluhlásky l vyslovujú spoluhlásku ľ, napr. Atmosféru si vychutnáte pri romantických prechádzkach krivoľakými [správ. krivolakými] uličkami starého mesta. – Výherca získava 100 % zľavu na ďaľší [správ. ďalší] prenájom vozidla. – Kvalita vody podlieha pravideľným [správ. pravidelným] kontrolám. Múry domu sú vybudované z tehál a na streche je položená škridľová [správ. škridlová] strešná krytina. Medzi domy v Gemeri patrí kamenný dom so šindľovou alebo škridľovou [správ. škridlovou] strechou. – Najbežnejšia krytina na starých objektoch je pálená škridľa [správ. škridla]. – Zo Serede však prvá cesta viedla tak krivoľako [správ. krivolako], že mohol s futbalom takmer skončiť. – Otázky sú kladené tak, aby zaujali aj tých, ktorí reláciu pravideľne [správ. pravidelne] nesledujú. Mäkká výslovnosť slov [škridľa] a [škridľoví] môže byť ovplyvnená významovou blízkosťou slov šindeľ a šindľový, ako dokladá druhá citácia.

Rozlišovanie medzi tvrdou spoluhláskou l a mäkkou spoluhláskou ľ má v slovenčine v niektorých prípadoch významovo rozlišovaciu funkciu. Dokladajú to dvojice slov lavica (sedadlo) – ľavica (ľavá ruka, ľavá strana), rola (úloha) – roľa (pole) či lad (súlad) – ľad (zamrznutá voda). S rozlišovaním medzi podstatnými menami rolaroľa súvisí ich odlišné skloňovanie, v prvom prípade podľa vzoru žena, v druhom podľa vzoru ulica, porov. rola – (do) roly, (k) role, (dostať) rolu, (o) role, (s) rolou; množ. č. roly – (veľa) rol/rolí, (k) rolám, (dostať) roly, (o) rolách, (s) rolami a roľa(z) role, (k) roli, (ísť na) roľu, (na) roli, (za) roľou; množ. č. role – (z) rolí, (k) roliam, (ísť na) role, (na) roliach, (za) roľami.

Nakoniec sa pozrieme na známe spojenie ležať ladom. Mnohí si myslia, že súvisí so slovom ľad, t. j. že ide o tvar inštrumentálu od slova ľad, a preto ho píšu a vyslovujú ľadom. Je to však inak. V spojení ležať ladom je príslovka ladom, ktorá pochádza zo staršieho výrazu lado, ktorým sa označovala neobrobená, pustá zem, inými slovami úhor či prieloh. Ležať ladom teda neznamená byť zamrznutý, ale byť neobrobený, ležať úhorom, prielohom. Spojenie ležať ladom sa používa aj ako frazeologizmus s významom byť nevyužitý, neprinášať osoh, a to na pozadí výsledkov práce a podobne. Frazeologizmus nechať niečo ladom pomenúva situáciu, keď si niečo nevšímame alebo zanedbávame, jednoducho necháme len tak.

Zámer niektorých redaktorov a moderátorov zapôsobiť na adresátov bezprostredným či nedbanlivým vyjadrovaním sa u divákov a poslucháčov nemusí vždy stretnúť s porozumením. Sme presvedčení, že kultivovaný jazykový prejav ostáva naďalej vecou prestíže profesionálov. Samozrejme, nemyslíme tým len výslovnosť mäkkého ľ.

Silvia Duchková
Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV v Bratislave

Tento článok si môžete prečítať v časopise Quark 3/2022. Ak ešte nie ste našou predplatiteľkou/naším predplatiteľom a chcete mať prístup k exkluzívnemu obsahu, objednajte si predplatné podľa vášho výberu tu.