Používanie predpôn poli-/poly- a dys-/dis-

Do redakcie časopisu Quark prišla otázka stáleho čitateľa, ktorý mal pochybnosti o pravopise slova poliklinika s mäkkým i v prvej časti poli-.
Odpoveď, prečo sa zložené slovo poliklinika píše s mäkkým i po l, spočíva v pôvode tohto slova. V Stručnom etymologickom slovníku slovenčiny (Ľ. Králik, 2015, s. 455) sa dozvieme, že zložené slovo poliklinika s významom zdravotné stredisko (od 20. storočia), podľa nemeckého slova Poliklinik, doslova mestská klinika, je zložené z gréckeho slova polis s významom mesto a nemeckého slova Klinik (z latinského klinika).
V jazykovej praxi nezaznamenávame problém s pravopisom slova poliklinika, je veľmi frekventované, napr. V malom mestečku je všetko blízko a poliklinika je takmer za rohom. – Po desaťročnej praxi v Poprade odišiel pracovať do nemocnice s poliklinikou v Starej Ľubovni. Nesprávny pravopis tohto slova registrujeme len ojedinele.
Nie je preto dôvod na zavádzanie podoby polyklinika, ktorá sa zhodou okolností vyskytla v Pravidlách slovenského pravopisu v roku 1953 napriek tomu, že v predchádzajúcich vydaniach z r. 1931 i 1940 sa uvádzal názov poliklinika. Samozrejme, išlo o omyl, ktorý sa v dotlači Pravidiel slovenského pravopisu z r. 1954 opravil. Aj odborná diskusia, ktorú táto chyba vyvolala, potvrdila pôvodný pravopis slov poliklinika, poliklinický.
V slovnej zásobe slovenčiny majú miesto aj zložené slová s prvou časťou poly z gréckeho slova polys s významom mnoho, napr. polyhistor (znalec mnohých vedných odborov), polyfunkčný (viacfunkčný), polymorfia (mnohotvárnosť), polyfónia (viachlasnosť, harmonický súzvuk dvoch alebo viacerých samostatných melodických línií).
Väčší pravopisný problém spôsobujú v jazykovej praxi slová s predponami dysdis, ktoré majú rozličný pôvod aj význam. Predpona dys- je pôvodne z gréčtiny a má význam chybný, porušený, oslabený. Vyskytuje sa najmä v odborných slovách z oblasti medicíny či psychológie, ktorými sa označujú isté poruchy, napr. dyslexia (porucha čítania), dysgrafia (porucha písania), dyskalkúlia (porucha matematických schopností), dyspepsia (porucha trávenia) a pod. Predpona dis- je latinského pôvodu a znamená opak, negáciu. Vyskytuje sa v slovách ako disharmónia (nesúlad, nevyváženosť – opak harmónie), diskomfort (nepohodlie – opak komfortu), diskontinuita (nesúvislosť – opak kontinuity) a pod.
Stáva sa však, že sa obe predpony môžu spájať s tým istým slovom, čo môže bežným používateľom jazyka spôsobiť značné problémy. Poznáme napríklad slovo dysfunkcia, ale aj disfunkcia. Obe sú spisovné, majú však rozdielny význam a najlepšie ich rozozná odborník. Slovom dysfunkcia sa označuje narušenie, porucha funkcie, činnosti orgánu, napr. ľahká  mozgová dysfunkcia, motorická dysfunkcia, dysfunkcia žliaz s vnútornou sekréciou. Slovom disfunkcia sa označuje činnosť hodnotená z hľadiska celku ako nežiaduca, narušená činnosť nejakého prvku systému, teda nefunkčnosť, napr. sociálna disfunkcia, disfunkcia komunikácie.

Sibyla Mislovičová
Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV

Komentáre