Keď sa hviezda príliš priblíži k čiernej diere, možno vyletia aj subatomárne častice zvané neutrína. Vedcom sa už po druhý raz podarilo zaznamenať neutríno, ktoré mohlo pochádzať z jednej z udalostí slapového trhania (vznikajú pri preskupení hmoty v dôsledku gravitácie čiernej diery).
Na vznik neutrín musia byť vhodné podmienky, v ktorých sa nabité častice drasticky urýchlia a vytvoria ľahké a rýchle častice. Vedci preto pri pátraní po pôvode neutrín vždy hľadajú možné urýchľovače.
V roku 2020 informovali o zachytení prvého neutrína, ktoré bolo spojené s udalosťou slapového trhania. Túto udalosť objavili v roku 2019 a bola mimoriadne jasná; bol to jeden z najjasnejších prechodných javov, aké sme kedy videli, uviedol časticový fyzik Marek Kowalski z Deutsches Elektronen-Synchrotron v nemeckom Zeuthene. O rok neskôr antarktické observatórium IceCube zaznamenalo vysokoenergetické neutríno. Sledovaním jeho spätnej dráhy vedci určili, že pochádza z okolia vzplanutia.
Podľa jedného z možných scenárov prúd častíc vymrštený z čiernej diery urýchlil protóny, ktoré interagovali s okolitým žiarením a produkovali rýchle neutrína. Niektorí sa však domnievajú, že nemuselo ísť o slapové trhanie, ale o mimoriadne jasnú supernovu. Protóny urýchlené rázovou vlnou supernovy sa zrážali s protónmi v okolí hviezdy a vznikali ďalšie častice, ktoré sa rozpadli na neutrína.
Zo stránky Science News spracovala BP
