V niektorých našich predajniach domácich potrieb sa v uplynulých rokoch pod názvom mašľovačka začala predávať pomôcka slúžiaca na nanášanie masla, oleja, masti, bielkov či žĺtkov napríklad na cesto pripravené na pečenie. Dostali sme otázku, či je slovo mašľovačka v slovenčine spisovné, resp. správne, keďže sa neuvádza v Pravidlách slovenského pravopisu (4. vyd., 2013), ani v Krátkom slovníku slovenského jazyka (4. vyd., 2003), ba ani v treťom zväzku Slovníka súčasného slovenského jazyka (písmená M, N) z roku 2015.
Slovo mašľovačka, ktoré sa vyskytuje aj v rozličných slovenských propagačných materiáloch, má pôvod v češtine, kde sa píše a vyslovuje s tvrdou spoluhláskou l, teda mašlovačka. Názov mašlovačka s významom peroutka na potírání pečiva vejcem či omastkem, ako sa uvádza v českých etymologických slovníkoch (slovenským ekvivalentom českého slova peroutka je perko, resp. pierko; porov. Česko-slovenský slovník z roku 1979), je utvorený od českého slovesa mašlovat (predtým mašlovati) a to od staršieho slovesa másliti, ako to uvádzajú Jiří Rejzek v Českom etymologickom slovníku (2001), resp. Václav Machek v Etymologickom slovníku jazyka českého a slovenského (1957). Slovo mašľovačka však nie je súčasťou slovnej zásoby spisovnej slovenčiny. Toto slovo sa uvádza iba v druhom zväzku Slovníka slovenských nárečí (2006) ako zriedkavé nárečové slovo s jediným dokladom z Dolnej Marikovej v okrese Považská Bystrica, t. j. z obce v blízkosti hranice s Českom, s vysvetlením zväzok husacích pier na mastenie.
Pomôcka na potieranie cesta pripraveného na pečenie zhotovená zo zväzku husacích pier sa teda v spisovnej slovenčine volá pierko, resp. perko. Slovo pierko sa ako slovenský ekvivalent českého slova mašlovačka uvádza aj v citovanom Česko-slovenskom slovníku. V Slovníku slovenských nárečí sú slová perko, resp. pierko s vysvetlením zväzok husacích bŕk na mastenie označené ako celoslovenské, to značí, že sú doložené z celého územia Slovenska. Možno ešte dodať, že v slovenských nárečiach sa okrem slov perko a pierko na pomenovanie zväzku husacích pier určených na mastenie používajú aj slová, ktorých odvodzovacím základom je sloveso mastiť, a to slová mastenička, mastiačka, mastiarka, mastička, mastidlo (porov. citovaný nárečový slovník). Údaje získané dotazníkovým výskumom ukazujú, že slovotvorné varianty s koreňom mast- sú na súvislej stredoslovenskej a severozápadoslovenskej nárečovej oblasti, na Spiši a v severnom Šariši. Slovo mastička uvádza aj Miroslav Kálal v Slovenskom slovníku z literatúry aj nárečí (1924) a pri ňom český ekvivalent mašlovačka.
V niektorých propagačných materiáloch sa pomôcka, ktorá sa ponúka pod názvom mašlovačka, charakterizuje ako štetec zo žiaruvzdorného silikónu, a tak sa môžeme stretnúť aj s názvom silikónová mašľovačka.
Na záver môžeme uviesť odporúčanie: Na pomenovanie pomôcky určenej na potieranie spracovaného cesta pripraveného na pečenie či plechu na pečenie môžeme v slovenčine použiť slová pierko alebo perko, a to bez ohľadu na to, z akého materiálu je táto pomôcka zhotovená, či je zhotovená zo zväzku husacích pier, alebo z umelých štetín. Nepokladáme však za správne namiesto ustálených slovenských slov pierko alebo perko siahať za českým slovom.
PaedDr. Matej Pvažaj, CSc.
