Pravidlá obetovania

Archeologické lokality zo železnej doby s dokladmi o veľkých zvieracích obetách sú v oblasti Stredozemného mora známe len zriedkavo. Sťažuje to pochopenie zákonitostí a pravidiel tejto praxe. V rámci multidisciplinárnej štúdie vedci zo španielskych univerzít skúmali príklad hromadnej zvieracej obety v juhozápadnom Španielsku v lokalite známej ako Casas del Turuñuelo, datovanej do 5. storočia pred n. l.

Foto Construyendo Tarteso, CC-BY 4.0

Autori preskúmali 6 770 kostí 52 obetovaných zvierat, ktoré boli pochované v troch fázach. Patrili medzi ne prevažne dospelé kone, v menšom počte hovädzí dobytok a ošípané a jeden pes. V prvých dvoch fázach boli kostry väčšinou kompletné a nezmenené, ale v tretej fáze kostry – okrem koní – vykazujú známky spracovania na jedlo, čo naznačuje, že rituál sprevádzal nejaký druh jedla. Priestor sa v priebehu niekoľkých rokov opakovane využíval na obetné rituály, ktorých postupy a účely sa menili.
Štúdia umožňuje zistiť podrobnosti o rituáloch v danej lokalite vrátane zámerného výberu dospelých zvierat namiesto mláďat a dôležitosti ohňa, ktorú dokazuje prítomnosť spálených rastlinných a živočíšnych pozostatkov. Casas del Turuñuelo vykazuje aj jedinečné črty v porovnaní s inými lokalitami, ako napríklad veľký počet obetovaných koní. Výskum tak prispel aj ku kontextualizácii rituálnych obetí zvierat v celej Európe.

Zo stránky EurekAlert! spracovala BP

Tento článok si môžete prečítať v časopise Quark 2/2024. Ak ešte nie ste našou predplatiteľkou/naším predplatiteľom a chcete mať prístup k exkluzívnemu obsahu, objednajte si predplatné podľa vášho výberu tu.