V časopise Quark sme už písali o slovách, v ktorých niektorí používatelia vyslovujú mäkkú spoluhlásku ľ, hoci je v nich tvrdá spoluhláska l, napr. pravideľný, pravideľne namiesto pravidelný, pravidelne, ďaľší namiesto ďalší, škridľa, škridľový namiesto škridla, škridlový, krivoľaký, krivoľako namiesto krivolaký, krivolako. Takáto hyperkorektnosť, čiže nadmerné úsilie vyjadrovať sa správne, spisovne, môže viesť paradoxne k vzniku nesprávnych alebo neexistujúcich výrazov. Registrujeme ju aj pri iných slovách, o ktorých si povieme v tomto príspevku.
Pri pozornejšom počúvaní, ale aj v písaných textoch neraz zachytíme slovné spojenia, ako súčastný primátor, súčastný stav chodníkov a ciest, súčastný vzhľad; inteligentný a súčastne krásny pes, súčastne stimuluje tvorbu kolagénu; súčastnosť našej obce, výchovné problémy súčastnosti, história a súčastnosť. Z daných spojení je zrejmé, že prídavné meno súčastný má v nich vyjadrovať význam ktorý jestvuje teraz, dnešný, terajší, prítomný, príslovka súčastne význam v tom istom čase, zároveň a podstatné meno súčastnosť význam terajšie, jestvujúce obdobie, prítomnosť. V uvedených slovách však nesedí spoluhláska t. Ak od prídavného mena súčastný oddelíme koncovú príponu -ný, dostaneme slovotvorný základ súčast-. Prídavné meno s významom jestvujúci teraz, prítomný však nevzniklo zo slova súčasť, t. j. časť tvoriaca s inými časťami celok, zložka (napr. súčasť výstroja, neoddeliteľná súčasť), ale z predpony sú- (porov. slová súkromný, súbežný, súdržný) a základového slova čas. Spoluhláska t sa teda do prídavného mena súčasný i jeho odvodenín dostala navyše a nenáležite. Správne má byť: súčasný primátor, súčasný stav chodníkov a ciest, súčasný vzhľad; inteligentný a súčasne krásny pes, súčasne stimuluje tvorbu kolagénu; súčasnosť našej obce, výchovné problémy súčasnosti, história a súčasnosť.
Zrejme pod vplyvom príslovky perspektívne sa do častice respektíve niektorým používateľom slovenčiny priplietla spoluhláska n a vznikol výraz respektívne, ktorý v praxi vrátane knižných publikácií či publicistických textov nie je nijako zriedkavý. Dokladajú ho napr. spojenia periodiká regionálneho, respektívne celoštátneho významu; na zvládnutie, resp. elimináciu záťažových situácií; bloček, respektívne potvrdenie o platbe; k sviatku patria i darčeky, respektívne pozornosti. Výraz respektíve pochádza zo starolatinskej príslovky respective a spoluhlásku n v nej nenájdeme.
Zdvojená spoluhláska nn sa vyskytuje nenáležite i v prídavných menách drevenný, sklenný, o čom svedčia spojenia drevenné parkety, pôvodné drevenné domy, drevenná konštrukcia; sklenná stena, sklenné tabule, sklenné vlákna. Spoluhláska n je v nich navyše z jednoduchého dôvodu: ani v jednom zo základových slov týchto prídavných mien (drevo, sklo) nie je spoluhláska n, preto nie je dôvod, aby sa pred príponou -ný zdvojovala. Naopak, spoluhláska n sa pred príponou -ný zdvojuje v prídavných menách odvodených od slov, ktoré majú spoluhlásku n v základe, porov. plátno – plátenný (nie plátený), súkno – súkenný (nie súkený), kameň – kamenný (nie kamený), ráno – ranný, napr. ranné vstávanie, ranná hmla, ranná káva. Prídavné meno ranný teda týkajúci sa rána si však netreba zamieňať s prídavným menom raný, ktorý má význam prichádzajúci, vyskytujúci sa zavčasu, včasný, skorý, napr. raná zelenina, ale aj význam ktorý je na začiatku nejakého obdobia alebo vývoja, napr. rané detstvo, raný stredovek.
Napokon spomenieme slová pleseň a nedozerný, v ktorých niektorí používatelia slovenčiny namiesto samohlásky e vyslovujú dvojhlásku ie. Spojenia so slovom plieseň sú pomerne časté, porov. sivá plieseň, zápach pliesne, baktérie a pliesne, postriekať proti pliesni, podmienky na vznik pliesní. Ani v prídavnom mene nedozerný či v známom frazeologizme byť v nedozerne (od slova nedozerno) nemeňme samohlásku e za dvojhlásku ie.
Silvia Duchková
Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV, v. v. i., v Bratislave
Príspevok vznikol v rámci grantového projektu VEGA 2/0132/24.
