Prečo sa hviezdy ligocú?

Keď sa pozriete na nočnú oblohu a nie je práve zatiahnuté, vidíte, ako sa hviezdy ligocú. Poviete si, že je to pekné, no zároveň zvláštne – naše Slnko predsa svieti vždy rovnako.

Vincent van Gogh: Hviezdna noc, foto wikipédia/Google Arts & Culture, public domain

Áno, sem-tam je zvýšená aktivita, občas nejaký koronálny výron, no naše Slnko nebliká a neligoce sa. Prečo teda ostatné hviezdy áno? Vysvetlenie je jednoduché. Ani ostatné hviezdy sa neligocú, len sa vám to zdá. Na vine je zemská atmosféra: silné vetry a turbulencie spôsobujú, že vznikajú redšie a hustejšie miesta, čo zasa spôsobuje jemný ohyb svetelných lúčov z ďalekých hviezd. Skúste sa pozrieť na vzdialené LED svetielko ponad sviečku či iný zdroj tepla a uvidíte, ako sa začne svetielko zdanlivo hmýriť. Prečo sa teda neligoce aj Slnko? Jemný zdanlivý posun sa týka aj jeho, no pri jeho veľkosti na oblohe je zanedbateľný. Je iné, keď sa o centimeter posunú komár a kamión.
Mimochodom, toto ligotanie je jeden z dôvodov, prečo máme toľko teleskopov vo vesmíre. Okrem toho ich chceme ochrániť pred svetelným znečistením, ktoré vytvárame. A čo viac, veľká časť žiarenia mimo optického spektra len ťažko preniká zemskou atmosférou.
Na záver je potrebné dodať, že niektoré hviezdy naozaj blikajú, ide o premenné hviezdy. Napríklad cefeidy majú mechanizmus, ktorý spôsobuje, že keď vychladnú, stanú sa menej jasnými, čím udržujú viac tepla, v dôsledku čoho sa zohrejú a znovu začnú byť viditeľné.
Tento tzv. kappa mechanizmus známy aj ako Eddingtonov ventil však typicky vedie k pulzovaniu s periódou desiatok dní. Americká astronómka Henrietta Swan Leavittová v roku 1908 objavila súvis medzi absolútnym jasom cefeíd a ich periódou. Tým otvorila možnosti, ako merať vzdialenosti vo vesmíre. Objasnila totiž, či tieto hviezdy vidíme slabo preto, že slabo žiaria, alebo preto, že sú ďaleko. A tak aj vďaka nej teraz vieme, aký je viditeľný vesmír veľký a starý.

Samuel Kováčik
Fakulta matematiky, fyziky a informatiky
Univerzita Komenského v Bratislave
Viac podobných článkov nájdete na stránke vedator.space. Vedátora môžete sledovať aj prostredníctvom bezplatnej mobilnej aplikácie.

Tento článok si môžete prečítať v časopise Quark 4/2024. Ak ešte nie ste našou predplatiteľkou/naším predplatiteľom a chcete mať prístup k exkluzívnemu obsahu, objednajte si predplatné podľa vášho výberu tu.