Príbehy sú dáta s dušou

Ľudská komunikácia sa vyvíjala tisíce rokov a vždy mala určitú funkciu. Stala sa nástrojom výmeny informácií, uspokojenia potrieb, zábavy, vzdelávania a tiež rozprávania príbehov.

Prvopočiatky sociálnej komunikácie pomáhali našim predkom chrániť sa. Výkriky a vydávanie rôznych zvukov slúžili na varovanie ostatných členov pred nebezpečenstvom. Už prvé nástenné maľby zachytávajú príbehy dávnych kultúr – ich lovu, každodenného života, bojov. Ľudia príbehy nielen kreslili, ale tiež rozprávali, písali, znázorňovali pohybom. Pre rodiny to bol spôsob odovzdávania ich histórie.

Storytelling

Príbehy sú jedným z najstarších prvkov ľudskej komunikácie. Rozprávanie príbehov v tom najtradičnejšom poňatí predstavuje akt narácií, ústnu tradíciu, ktorá je sprostredkúvaná osobne. V súčasnosti však už storytelling (rozprávanie príbehov) vnímame komplexnejšie, či už ide o verbálnu alebo grafickú podobu vytvárania naratívov. Príbehy už teda nie sú len legendami pri ohníku a z ich rozprávania sa stala metóda. A ako storytelling súvisí s vedou? Výstižne to popísal Daniel Kahneman (držiteľ Nobelovej ceny za ekonómiu): Nikto sa nerozhodol na základe čísla. Všetci potrebujeme príbehy. Storytelling sa stal špecifickou disciplínou komunikovania informácií. Informácie alebo dáta sú pre nás ľahšie zapamätateľné, ak sú súčasťou príbehu. Príbehy sú pre náš mozog ľahšie spracovateľné – od detstva sme totiž trénovaní (pripravovaní) na to, aby sme dokázali rozoznávať príbehy tak, ako rozoznávame farby či tvary. Pre náš mozog sú príbehy komplexnejšími podnetmi než fakty – informácie spracúva mozog špecifickými centrami, zatiaľ čo pri príbehoch sú aktívne nielen kognitívne, ale aj afektívne centrá a zapája sa naša predstavivosť. Spomeniete si na znenie Newtonovho gravitačného zákona? Väčšina z nás nie, ale vybaví sa nám príbeh o padajúcom jablku na hlavu sira Isaaca Newtona.

Porozumenie a stotožnenie

Z hľadiska pravdepodobnosti je šanca na výhru v Eurojackpote 1 : 95 344 200. A predsa sa neznámy Košičan spoľahol pri svojej stávke na náhodný výber čísel a vyhral takmer 59 miliónov eur. Čo by ste s toľkými peniazmi robili? Investovali ich? Kúpili si skvelé auto? Nádherný dom? Presťahovali by ste sa? Dali by ste výpoveď? Skôr než začnete hľadať nehnuteľnosti na Réunione, vráťme sa k prvej vete – faktu. Šance na výhru sú mizivé, ale predsa si na moment zasnívate o novom Aston Martine. Príbehy (aj vymyslené) a predstavy miliónových výhier sú pre nás oveľa lákavejšie ako skutočnosť, že jackpot pravdepodobne nikdy nevyhráme. Podľa Jonathana Gottschalla sme my ľudia ako živočíšny druh závislí od príbehov. Aj keď naše telo spí, náš mozog bdie a vytvára príbehy. Predstavte si, že idete do kina. Vy a spolu s vami sto neznámych ľudí. Každý z vás vchádza s inou náladou, s inými životnými skúsenosťami, s inými poznatkami – a predsa sa počas filmu všetci zasmejete na rovnakých scénach, svorne sa vystrašíte i dojmete. Tvorcovia tohto filmu museli porozumieť ľudským emóciám, motivácii a psychológii na to, aby ich storytelling fungoval. Príbehy v rôznych médiách a žánroch majú spoločné štyri základné elementy, ktoré môžu výrazne formovať to, akým spôsobom v nás príbeh zarezonuje – ide o dej, postavu, prostredie a jazyk. O čo väčšmi sa dokážeme s postavou príbehu stotožniť a vytvoriť si k nej puto, o to lepšie prijímame celý príbeh. Je dôležité, aby kontext príbehu bol pre nás zrozumiteľný – pokojne môže byť dej príbehu situovaný v krajine, kde sme nikdy neboli, či takej, ktorá ani neexistuje, ale čím jasnejšiu máme o tomto priestore predstavu, tým lepšie príbehu porozumieme.

Výhry nad štatistikami

Množstvo výskumov hovorí o tom, že pomocou príbehov môžeme dokonca zmierňovať predsudky. Napríklad keď sa bojíte migrantov, ale nikdy ste žiadneho nestretli, ani jeden vám neublížil, nemáte teda zrejmý dôvod, prosto sa bojíte. V takejto situácii sa môžete s migrantom stretnúť aspoň prostredníctvom príbehu (pričom toto stretnutie vám vôbec nie je také nepríjemné ako naživo) a ak si dokážete zažiť s takouto postavou pozitívny kontakt, môže to ovplyvniť i vaše postoje k migrantom všeobecne. Príbehy môžu mať vplyv aj na to, koľko peňazí minieme – v jednom experimente sa ľuďom podarilo predať čačky v hodnote 129 dolárov na eBay za viac než 8 000 dolárov len vďaka tomu, že ku každému predmetu vytvorili osobný príbeh. O tom, že príbehy vyhrávajú nad vedeckými výsledkami a štatistikami, svedčí aj množstvo hoaxov, konšpiračných teórií a falošných správ – pretože nudným dátam dávajú emóciami nabitý a zaujímavý príbeh. Príbehy môžu zmeniť naše správanie, ovplyvňovať naše rozhodovanie a dokážu to lepšie než dáta. Možno je teda načase uvažovať, či nie je možné využívať príbehy na to, aby sme prostredníctvom nich mohli komunikovať výsledky výskumov, učiť sa prostredníctvom nich o Newtonových zákonoch alebo o tom, prečo neprepadnúť hazardným hrám. Dobré príbehy si totižto pamätáme a pomáhajú nám osvojovať si koncepty a idey lepšie než koláčové grafy v PowerPointe.

Mgr. Jana Fúsková, PhD.
Ústav výskumu sociálnej komunikácie SAV
Foto Pixabay, schéma autorka
Článok vznikol v spolupráci s platformou Mladí vedci SAV.

Tento článok si môžete prečítať v časopise Quark 1/2021. Ak ešte nie ste našou predplatiteľkou/naším predplatiteľom a chcete mať prístup aj k exkluzívnemu obsahu, objednajte si predplatné podľa vášho výberu tu.
Komentáre