Protiblokovací jubilant

Bolože to polemík, keď pred vyše 40 rokmi demonštrovali vývojové tímy spoločností Daimler-Benz a Bosch na ľadovom letisku antiblokovací brzdný systém pre komerčné vozidlá. V súčasnosti niet auta bez tohto systému.

Protiblokovací brzdový systém (pôvodne z nemeckého Antiblockiersystem) je v súčasnosti asi najznámejším prvkom zvyšujúcim aktívnu bezpečnosť v osobných automobiloch. Jeho úlohou je zabrániť zablokovaniu kolies pri brzdení, a tým aj strate adhézie medzi kolesom a vozovkou. Pomocou ABS sa stáva vozidlo ovládateľné aj pri prudkom brzdení. Hoci je princíp systému známy už od konca dvadsiatych rokov minulého storočia, cestu do áut si v masovejšom meradle našiel až o mnoho desiatok rokov neskôr. Prvé komerčné uplatnenie ABS bolo vo vozidle Mercedes-Benz triedy S v roku 1978.

Začali to lietadlá

Až do 70. rokov minulého storočia sa ABS spájal takmer výhradne s leteckým priemyslom. Prvé úvahy, ako by bolo možné zabrániť blokovaniu kolies pri prudkom brzdení, sa objavovali už na začiatku 20. storočia. Za priekopníka sa považuje francúzsky konštruktér Gabriel Voisin. Ten využil zotrvačník pripojený k brzdovému kotúču. Ak sa spomaľovanie lietadla dialo normálne, kotúč a zotrvačník sa otáčali zhodnou rýchlosťou. Keď sa však koleso s kotúčom zablokovalo, zotrvačník sa otáčal ďalej. Následne sa otvoril ventil a časť brzdovej kvapaliny sa premiestnila do zásobníka, aby sa znížil rozdiel tlaku v brzdových hadičkách. Koleso sa tak prestalo blokovať. Dobové testy ukázali, že systém zlepšoval nielen brzdný výkon o tridsať percent, ale navyše sa predĺžila aj životnosť pneumatík. Problematikou blokovaniu kolies sa začalo zaoberať viacero firiem, no pre spoločnosť Bosch sa táto téma stala srdcovkou. Už v roku 1936 získala spoločnosť patent na Zariadenie na zabránenie silného brzdenia kolies motorového vozidla. Všetky prototypy vtedajšieho ABS mali však jednu spoločnú vec: boli priveľmi komplikované, a preto náchylné na chyby, navyše kontrolný systém bol dosť pomalý. Hoci technici vo firme Bosch sa usilovali vyvinúť jednoduchší protiblokovací brzdový systém, prvé funkčné zariadenie Maxaret zostrojila britská spoločnosť Dunlop v päťdesiatych rokoch, prirodzene, na objednávku výrobcov lietadiel.

Pokusný králik Jensen

Zdroj Toyota

Keďže sa systém na lietadlách osvedčil, bolo rozhodnuté ponúknuť niečo podobné aj výrobcom automobilov. Stalo sa tak o desať rokov neskôr, v roku 1966, a prvým vozidlom s inovatívnym systémom Dunlop Maxaret bolo britske kupé triedy GT Jensen Interceptor FF, ktoré má ešte iné prvenstvo – bolo to vôbec prvé auto s pohonom všetkých kolies. Na účely v osobnom vozidle sa však pôvodný letecký Maxaret musel patrične upraviť. Tak vzniklo pomerne zložité zariadenie, pracujúce výhradne na mechanickej báze. Kvôli tomu, ako aj kvôli obmedzenej spoľahlivosti, ale aj vzhľadom na značnú cenu, sa systém Maxaret ďalej nerozširoval a v automobilovom priemysle na chvíľu zanikol s ukončením výroby Jensena Interceptor FF. Od začiatku 70. rokov sa úsilie výrobcov uprelo na vývoj elektronického systému ABS. Spočiatku udávali trend vývoja americké automobilky na čele s Chryslerom. Ten v spolupráci s americkou špecializovanou firmou Bendix vyvinul prvý elektronický protiblokovací brzdový systém veľavravne pomenovaný sure break, spoľahlivá brzda. V roku 1971 sa tento systém objavil ako súčasť doplnkovej výbavy v Chrysleri Imperial. Masovo sa však ABS rozšírilo v Európe, a to vďaka koncernu Bosch.

Tento článok si môžete prečítať v časopise Quark 08/2018.

Ak chcete mať prístup aj k exkluzívnemu obsahu pre predplatiteľov alebo si objednať tlačenú verziu časopisu Quark, prihláste sa alebo zaregistrujte.

R
Foto Mercedes, archív