Roboty pod hladinou

Projekt SeaClear2.0 prichádza s flotilou autonómnych robotov, ktoré dokážu vyhľadávať, mapovať a následne aj zbierať odpad z morského dna.

Z nečistenie morí predstavuje čoraz väčšiu hrozbu pre ekosystémy, biodiverzitu aj životné prostredie človeka. Odstraňovaniu odpadu z morského dna predchádza jeho dokonalé zmapovanie a lokalizácia. Presné mapy podmorského odpadu umožňujú robotom cielene zasahovať a minimalizovať tak prácu potápačov aj negatívny vplyv na životné prostredie.

Na vývoji takýchto máp pracuje tím z Technickej univerzity v rumunskom meste Kluž. Výskumníci pritom čelia zložitým podmienkam, ako sú slabá viditeľnosť pod vodou a absencia presného GPS. Systém SeaClear2.0 financovaný Európskou úniou kombinuje viacero zariadení. Najdôležitejšie sú povrchové plavidlo SeaCAT2, ktoré pomocou špeciálneho sonaru vykonáva plošné skenovanie, a podvodný robot MiniTortuga s kamerou a zobrazovacím sonarom na detailný prieskum konkrétnych oblastí s najväčším výskytom odpadu. Súčasťou sú aj roboty na zber odpadu z hladiny SeaBees, vzdušný dron DJI Matrice a malý robotický katamarán SeaDragon.

Čisté dno

Prvým krokom je vytvorenie digitálnej 3D mapy morského dna, ktorá sa znázorňuje pomocou tzv. voxelov – malých kociek podobných pixelom v dvojrozmernom obraze. Na tieto mapy sa premieta presná poloha odpadu zisteného kamerou či sonarom. Identifikáciu odpadu zabezpečujú buď operátori, alebo umelá inteligencia a hlboké neurónové siete vyvinuté na Technickej univerzite v Delfte.

MiniTortuga sa zatiaľ pohybuje v tzv. kosačkovej trajektórii, ktorá zabezpečuje rovnomerné pokrytie. Výskumníci však pracujú aj na tom, aby zariadenie uprednostnilo oblasti s vyššou pravdepodobnosťou výskytu odpadu, čím roboty ušetria čas aj energiu.

Prvé testy v Hamburgu ukázali, že systém dokáže spoľahlivo fungovať aj v náročných podmienkach kalnej vody. Predchádzajúca verzia SeaClear, ktorú vyvinuli výskumníci z Fraunhoferovho centra pre námornú logistiku a služby (CML), už preukázala schopnosť lokalizovať odpad s presnosťou do jedného metra, čo je úplne postačujúce pre jeho efektívny zber.

Súčasťou projektu SeaClear2.0 je aj aktivizácia verejnosti a zohľadnenie celého životného cyklu odpadu – od jeho vzniku až po zber. Moderná robotika a automatizované mapovanie tak prostredníctvom týchto nástrojov prispejú k čistejšiemu moru.

Autor článku: Radomír Mlýnek