Rozdiel vedecko-technický a vedeckovýskumný

V slovenčine máme dva spôsoby písania zložených prídavných mien: so spojovníkom (napr. rakúsko-uhorský, slovensko-poľský, žlto-čierny) a bez spojovníka (napr. malokarpatský, veľkomoravský, občianskoprávny). Niektoré prípady sú jasné a z hľadiska pravopisu ich nepociťujeme ako problematické. Pri niektorých zložených prídavných menách však existujú obidva spôsoby písania, pričom ide o významovo rozdielne dvojice.

Rozlišovacím kritériom pri písaní slov typu vedecko-technický a vedeckovýskumný je okrem významu aj spôsob ich tvorenia. V úvodných kapitolách aktuálnych Pravidiel slovenského pravopisu sa uvádza, že na vyjadrenie určitej samostatnosti či vzájomnosti sa spolupatričnosť pôvodne samostatných zložiek vyjadruje spojovníkom, teda ide o spojenie vedeckého a technického = vedecko-technický rozvoj, výskum a pod., o niečo, čo sa týka vedy a techniky ako jednotlivých zložiek spoločného celku či procesu, napríklad vedecko-technická revolúcia. Rovnako to platí o slovách typu vedecko-popularizačný (vedecký a popularizačný), technicko-ekonomický (technický a ekonomický), kultúrno-spoločenský (kultúrny a spoločenský), historicko-dokumentárny (historický a dokumentárny), cyrilo-metodský (týkajúci sa Cyrila a Metoda).
Zložené prídavné mená sa tvoria aj od združených pomenovaní, teda od spojení podstatných mien s prídavnými menami alebo číslovkami, a v takýchto prípadoch sa píšu spolu bez spojovníka, napríklad vedeckovýskumný (týkajúci sa vedeckého výskumu), vedeckoexperimentálny (týkajúci sa vedeckých experimentov), jednoizbový (majúci jednu izbu), druholigový (vzťahujúci sa na druhú ligu), literárnovedný (týkajúci sa literárnej vedy), prírodovedný, spoločenskovedný (týkajúci sa prírodných alebo spoločenských vied), historickoprávny (týkajúci sa histórie práva), politickopropagačný (týkajúci sa politickej propagácie), kultúrnopolitický (súvisiaci s kultúrnou politikou).
Jazykové prostriedky však nebývajú vždy čierno-biele, teda jedno-jednoznačné, v praxi musíme niekedy veľmi dobre rozlíšiť, o aký význam či štruktúru ide. Napríklad už uvedené zložené prídavné meno kultúrnopolitický sa píše aj so spojovníkom v prípadoch, keď ide o niečo, čo súvisí s kultúrou a politikou: kultúrno-politické ciele, kultúrno-politickí predstavitelia. Rovnako je to pri slovách typu politickoekonomický (týkajúci sa politickej ekonómie), politicko-ekonomický (politický a ekonomický), gréckorímsky (štýl zápasenia), grécko-rímsky (súvisiaci s Grékmi a Rimanmi, antický), gréckocyperský (týkajúci sa gréckej časti Cypru alebo Grékov žijúcich na Cypre), grécko-cyperský (súvisiaci s Gréckom a Cyprom). Pri bežnom používaní rozlišujeme napríklad čiernobiele oblečenie, čiernobielu fotografiu, tlač, t. j. v rôznych odtieňoch od bielej po čiernu, od čierno-bielych pruhov, čierno-bielej šachovnice, klaviatúry, t. j. od striedania útvarov bielej a čiernej farby. Niekedy môže byť správny zápis takéhoto zloženého prídavného mena dôležitý pre zdravie či záchranu života: srdcovo-cievny sa týka srdca a ciev, srdcovocievny sa týka priamo srdcových ciev.

PhDr. Mária Šimková, PhD.

Komentáre